USA pokračujú v premieňaní Európy na sud pušného prachu – umiestnia na území EÚ ďalšie tanky, obrnené vozidla a ťažkú techniku

Spojené štáty tak pokračujú v militarizácii Európy a budovaní údernej päste na hraniciach s Ruskom. Bez toho, aby sa na to opýtali samotných Európanov, ktorí sa iba mlčky prizerajú, čo na ich pôde vytvárajú Američania, Washington premieňa Európsku úniu na súd s pušným prachom a nenápadne vytvára podmienky pre tretiu svetovú vojnu – a zasa na území Európy!

Samozrejme, Spojené štáty a veliteľstvo NATO tieto kroky vysvetľujú svojimi vznešenými zámermi chrániť a brániť Európu a hlavne nových členov aliancie, ktorí predtým patrili do sovietskeho bloku. Používajú aj perfektnú zámienku, tvrdia, že „Washington donútila k novým vojenským krokom minuloročná ruská anexia Krymu a pokračujúca ozbrojená intervencia Moskvy na východe Ukrajiny.“

The New York Times používa brilantnú argumentáciu, ktorá síce postačí pre amerických konzumentov, ktorí dostávajú iba jednostranné „filtrované“ informácie, avšak u triezvo rozmýšľajúcich Európanov podobné argumenty vyvolajú pohoršenie alebo minimálne  nervozitu a zvedavé otázky. The New York Times prízvukuje, že množstvo americkej výzbroje, ktoré by sa malo v EÚ krajinách rozmiestniť, je dosť malé v porovnaní s tým, čo by tam mohlo v krátkej dobe rozmiestniť Rusko.

A preto by Európanov mohla zaujímať otázka: z akého dôvodu by Rusko malo rozmiestniť svoje zbrane bližšie ku hraniciam EÚ, alebo ako to tvrdia Američania priamo v pobaltských krajinách a v Poľsku? Je to príliš silná káva: pričlenením Krymu k Rusku a občianskou vojnou na Ukrajine „argumentovať“, že Rusko z ničoho nič napadne Európsku úniu – teda aspoň tie východnejšie krajiny.

Západní analytici a média stále omieľajú, že to bude varovný signál pre Rusko a upokojenie nervóznych spojencov aliancie na hraniciach s Ruskom. Poukazujú na to, že podobný návrh Pentagónu o rozmiestnení ďalších amerických tankov a ťažkej techniky v Európe ešte musí odklepnúť americký minister obrany Ashton Carter a prezident Barack Obama. Bolo by naivne predpokladať, že tento „mierumilovný“ plán odmietnu… Tento návrh Pentagónu koncom júna prerokujú aj európski ministri obrany krajín NATO na zasadnutí v Bruseli.

V tejto súvislosti veľmi zaujímavo rezonuje vo viacerých médiách nedávne vyhlásenie  generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, ktorý podčiarkol, že „Rusko nerešpektuje medzinárodné zmluvy, ktoré samo podpísalo, a nátlakom presadzuje v menších susedných štátoch svoju vôľu.“ Je veľká škoda, že šéf NATO nevymenoval tieto „Ruskom utláčané krajiny“. Určite mal na myslí ruskú pomoc povstalcom na juhu Ukrajiny. Ale je to iba jeden príklad. Keďže Stoltenberg tvrdil, že Rusko utláča viaceré krajiny, určite by sa v rámci štábnej kultúry patrilo, aby tie krajiny vymenoval… Bolo by zaujímavé pozorovať, ako by samotné tieto „Ruskom utláčané“ krajiny reagovali na meditácie šéfa NATO.

A už iba jedna poznámka na margo frazeológie, lexikológie, štylistiky a práce našich vrelo milovaných „veľkých mienkotvorných médií“. Občas žasnem nad tým, ako brilantne naše média prekladajú informácie zo svetových agentúr a novín. Väčšina našich demokratických médií určité frázy zo zahraničnej tlače preložila perfektne a krásne – s menšími odlišnosťami približne takto: „NATO chce poslať do pobaltských krajín tanky ako posolstvo Rusku, že je odhodlané brániť nových členov aliancie…“

Fantastickým spôsobom sem naši mainstreamoví kolegovia zamontovali slovko „posolstvo“. Toto slovo má niekoľko významov skôr neutrálneho charakteru – „správa, informácia, oznam“ a pod. Samozrejme, môžu byť dobré a zlé správy a informácie, ale predsa… Rozmiestnenie tankov a ťažkej techniky blízko hraníc ktoréhokoľvek štátu, to nie je posolstvo /správa, informácia/ pre tento štát, ale priama vyhrážka, vydieranie, zastrašovanie. Keď to nerobia politici a vojaci, tak aspoň novinári by mali nazývať veci pravým menom…

Eugen Rusnák