Môj profil 
Predplatné
Na rozdiel od ministerstva školstva, ktoré prináša žiakom besedy o gender ideológii, tieto organizácie sa snažia priniesť mládeži informácie o výcviku, obrane a histórii vlasti.
Analytik Jaroslav Naď z Inštitútu pre stredoeurópsku politiku to považuje za veľmi nebezpečné a prirovnáva ich k ukrajinskému pravému sektoru, o ktorom sa on a podobný analytici donedávna vyjadrovali pozitívne.
Podľa Grigorija Mesežnikova z Inštitútu pre verejné otázky, tieto polovojenské skupiny rozoštvávajú ľudí, ohrozujú spolunažívanie a ukazujú na skupiny voči ktorým sa správajú násilne vo verbálnej rovine.
Spomínané polovojenské skupiny okrem práce s mládežou vo voľnom čase, organizujú aj besedy pre deti v školách zamerané proti drogám, o zdravovede, či o histórii Slovanov, taktiež ukážky vojenskej výzbroje a streľby zo samopalu. Tretí sektor ktorý sa doteraz zaujímal hlavne o sexuálnu výchovu na školách, či zavádzanie antikonšpiračnéj učebnice do školských osnov, teraz urýchlene vyzýva ministerstvo školstva, vnútra a obrany, aby začali organizovať vlastné akcie na spoznávanie práce vojakov, policajtov a hasičov pre žiakov.
„Vláda ponecháva zbytočne voľný priestor pre pôsobenie paramilitantných zoskupení a extrémistov“ píšu aktivisti ako Grigorij Mesežnikov, Fedor Gál, Jaroslav Naď, Milan Šuplata a ďalší.
Slovenský výrobca a konštruktér zbraní Jaroslav Kuracina naopak považuje ozbrojenú spoločnosť za oveľa bezpečnejšiu ako neozbrojenú, o čom svedčia aj štatistiky.
Ako príklad môže slúžiť Švajčiarsko či Texas. Ako povedal ctihodný občan Texasu Dave Skinner: „Nosím zbraň, pretože nosiť policajta je príliš ťažké.
Podľa informácií sú tieto domáce skupiny monitorované políciou a Slovenskou informačnou službou. Za zváženie by stálo, či by nemali byť monitorované aj mimovládne organizácie financované zo zahraničia, ktoré tiež predstavujú pre Slovensko vážne bezpečnostné riziko tak ako je to v USA či Rusku.
Martin Brandt
