Informáciu potvrdili Kurdi a takisto Turci a príslušníci sýrskej protiasadovskej opozície.

Podľa informácii tureckej agentúry Ahmed Haber zaútočili sýrske lietadlá na tábor, v ktorom sa nachádzali tureckí vojaci a členovia Sýrskej slobodnej armády. Zahynulo 40 vojakov, sýrske letectvo zničilo aj turecký tank a viacero obrnených automobilov.

Kurdský dobrovoľník a aktivista Ahmed Haní, ktorý sa zúčastňuje bojov proti Turkom uviedol že sýrske lietadlá zaútočili na základňu Turkov a Sýrskej slobodnej armády v Azraku. Podľa jeho slov išlo o veľkolepý požiar, pričom pribúdajú nové informácie o skazách, ktoré spôsobilo sýrske letectvo.

Informácie o útoku potvrdzuje aj oficiálny Twitter účet protureckých Turkomanov, informáciu potvrdila aj agentúra Aleppo 24.

Dňa 24.8.2016 Turci začali s operáciou “Śtít Eufratu”, deklarovaným cieľom vojenskej operácie bolo zlikvidovať členov ISIS v sýrsko-tureckom pohraničí. Väčšina analytikov však upozorňuje na skutočnosť, že turecké sily útočili najmä na kurdské pozície, boj voči ISIS bol len imitáciou. Turecko sa nachádza na území Sýrie v rozpore s medzinárodným právom, legitímny sýrsky prezident Bašár Asad a ani sýrska vláda nedali mandát Turecku, aby  pôsobilo na území Sýrie.

Na udalosti súvisiace s bombardovaním už reagovali aj ruskí analytici. Informácie priniesol portál svpressa.ru.

Ak Erdogan dospeje k názoru, že útok nebol chybou sýrskeho letectva (podľa niektorých analytikov by to bola zvláštna chyba, rovno na výročie zostrelenia ruského Su-24 Olega Peškova), môže prijať útok sýrskeho letectva ako výzvu. Vtedy sa možno rozhodne, aby nestratil tvár pred tureckým obyvateľstvom nejakým spôsobom Damasku odpovedať. Pravdepodobne to nebude pomocou letectva, pretože systémy S-300 a S-400 ovládajú sýrsky vzdušný priestor.

Podľa ruského analytika Stanislava Tarasova z Medzinárodného inštitútu najnovších štátov sa momentálne rozohrala veľmi zaujímavá a nebezpečná politicko-bezpečnostná hra v trojuholníku Moskva-Damask-Ankara. Turci boli presvedčení, že Rusi sú ich tichými spojencami a Damask má zviazané ruky. Ukázalo sa však, že sa vo svojich plánoch prepočítali. “Ak by existovala tichá dohoda medzi Ruskom a Tureckom, Damask by sa neodvážil bombardovať turecké pozície” tvrdí Stanislav Tarasov.

Stanislav Tarasov poukazuje na obrat v Erdoganovej rétorike. Erdogan už dávnejšie prestal Asada označovať za krvavého tyrana a prestal požadovať jeho odchod zo Sýrie. Oficiálny Damask však neustále poukazuje na prítomnosť Turecka v Sýrii v rozpore s normami medzinárodného práva. Keďže tento fakt Turci odmietali akceptovať a zaujali pozíciu “mŕtveho chrobáka”, Damask prikročil k ďalšiemu kroku a v súlade s medzinárodným právom zaútočil na turecké jednotky a ich spojencov, dislokované v Sýrii v rámci operácie “Štít Eufratu”.

Stanislav Tarasov sa zaoberal aj možnosťou tureckej reakcie. Podčiarkol, že Erdogan má veľmi ťažkú pozíciu, pretože turecké obyvateľstvo je z posledných udalostí značne frustrované a ak nebude vnímať Erdogana v pozícii silného lídra, môže sa Erdogan v Turecku dostať do vážnych problémov. Pritom má Erdogan v Sýrii zviazané ruky, pretože už pravdepodobne jasne pochopil že za Damaskom stojí nielen Moskva a Teherán, ale aj Peking. To neveští pre Turkov nič dobré. Turci chápu, že je rozdiel medzi naháňaním Kurdov či členov ISIL v horách a konfliktom s regulérnymi vojenskými jednotkami, najmä ak za nimi stojí potenciál Ruska, Iránu a Číny.

Stanislav Tarasov tvrdí, že Erdogan bude hľadať diplomatickú možnosť sa z tejto situácie dostať. V prvom rade pravdepodobne požiada Moskvu, aby oslovila Damask, samozrejme že bude musieť vyjsť Moskve a Damasku v ústrety. Ak Moskva a Damask budú spokojné s tureckými ústupkami, oficiálne vyhlásia, že k útokom prišlo viac menej omylom, pretože Turci neinformovali presne Damask o rozmiestnení svojich jednotiek, prípadne sa rozohrá zo sýrskej strany motív “bol to omyl, mysleli sme si že bombardujeme ISIS”.

Turci však stále majú pred očami možnosť parcelizácie Sýrie. Ak by prišlo k fragmentácii Sýrie, Turci chcú získať strategicky dôležité body na sýrsko-tureckej hranici, pričom  upevnenie kontroly by znamenalo pochovanie kurdských ambície na vznik samostatného štátu. Formálne Moskva aj Ankara hovoria o celistvosti Sýrie, no realita môže byť iná. “V hre sú totiž aj iné faktory, napríklad vzťahy Ruska a USA na Blízkom východe počas pôsobenia Trumpovej administratívy. Takže môže naozaj prísť k prekresleniu hraníc na Blízkom východe,” tvrdí Stanislav Tarasov

Stanislav Tarasov navyše poukazuje aj na skutočnosť, že Donald Trump naznačil pripravenosť USA spolupracovať s Rusmi v boji proti medzinárodnému terorizmu. Letecký útok sýrskych ozbrojených síl na turecké pozície môže priniesť so sebou určité zhoršenie rusko-americkej komunikácie priamo na začiatku, takže môže ísť aj o cielenú snahu zo strany Damasku a Teheránu.

Ruský politológ Michail Alexandrov z MGIMO (Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov) nevylučuje ani možnosť  pomsty za Olega Peškova. Navyše Turci oficiálne nemôžu ani namietať, Damask oficiálne zaútočil na pozície Sýrskej slobodnej armády a to že s v tábore nachádzali tureckí vojaci je čisto turecký problém, pretože Turci pôsobia na území Sýrie nezákonne a o prítomnosti v tábore v Azraku Damask neinformovali.

Michail Alexandrov tvrdí, že útok je jednoznačnou informáciou pre Erdogana, aby skryto neliezol hlbšie do Sýrie. Turci hrajú v Sýrii svoju hru a súperia najmä s Teheránom. Erdogan sa snaží zvyšovať svoj význam dvojitou hrou s EÚ, ale takisto so Šanghajskou organizáciou spolupráce, pričom sa snaží zvyšovať svoj význam aj v očiach USA. Úder zo strany Damasku, za ktorým stojí Moskva,  pravdepodobne Turkom naznačil, že sa priblížili k červenej línii, ktorú už nesmú prekročiť

Michail Alexandrov tvrdí, že akákoľvek reakcia Turkov na bombardovanie je problematická, Turecko sa ocitlo v medzinárodnej izolácii. Erdogan mal zlé vzťahy s USA, ktoré chránia Fetullaha Gulena. Rozhádal sa EÚ, vzťahy s Rusmi sú presne vymedzené a Erdogan sa Ruska obáva. Teherán je oponentom Ankary a Peking nebude kvôli Erdoganovi prehodnocovať svoje vzťahy s Moskvou a Teheránom.

Michail Alexandrov potom rozpracoval teoretickú variantu, pri ktorej získal Erdogan skrytú podporu USA. V Trumpovom týme sa nachádza Mike Flynn, ktorý má  kvôli svojej spolupráci s tureckými vojenskými firmami s Tureckom nadštandardné vzťahy. Podľa Michaila Alexandrova sa možno Erdogan spolieha do budúcna na novú Trumpovú administratívu, ktorá môže prestať s podporou Kurdov a môže sa dokonca spoliehať aj na ďalšie súperenie Ruska a USA na Blízkom východe, ktoré by Turecku výrazne zdvihlo rating.

Ruský expert Semjon Bagdasarov upozorňuje na skutočnosť, že ak sa Turkom podarí získať el Bab, negatívne sa to odrazí na dianí v Aleppe. Obkľúčení teroristi v Aleppe by mohli zo severu získavať pomoc, pretože by sa uvoľnilo obkľúčenie Aleppa. Čo najrýchlejšie oslobodenie Aleppa je v záujme Moskvy i Damasku. Preto sa podľa Bagdasarova bombardovanie tureckých jednotiek uskutočnilo s vedomím Moskvy.

“Ak sa Turci rozhodnú odpovedať a zaútočia na pozície sýrskych vládnych jednotiek, bude to znamenať nové zhoršenie rusko-tureckých vzťahov, pretože Moskva bude reagovať a podporí Damask,” uzatvára svoju analýzu Semjon Bagdasarov