Môj profil 
Predplatné
Výsledky ukazujú, že referendum bude právoplatné, účasť bola nadpolovičná. Drvivá väčšina hlasujúcich sa vyslovila za slávenie 9. januára, ktorý je podľa pravoslávneho kalendára zároveň sviatkom svätého prvomučeníka Štefana a tretím dňom vianočných sviatkov, za Deň RS. „My bojujeme za svoj deň, za Deň Republiky srbskej – a nikoho o nič neukracujeme. 9. január – to je v priebehu mnohých rokov svätý deň pre Republiku srbskú. My všetci dnes dokazujeme, že Bakir Izetbegovič (moslim, „Bosniak“, predseda moslimskej Strany demokratickej jednoty, predsedajúci prezídia Bosny a Hercegoviny) a cudzinci nebudú určovať deň zrodu Republiky srbskej,“ povedal Milorad Dodik, prezident Republiky srbskej.
Na začiatku príbehu bolo rozhodnutie Ústavného súdu Bosny a Hercegoviny v novembri 2015, ktorým bola označená za neústavnú časť zákona „O sviatkoch Republiky srbskej“ vo vzťahu ku Dňu Republiky srbskej 9. januára. Voči tomuto rozhodnutiu sa parlament Republiky srbskej, prirodzene, odvolal. No v septembri tohto roka, teda len nedávno, Ústavný súd Bosny a Hercegoviny odvolanie zamietol, a to so smiešnym odôvodnením, že Deň Republiky srbskej pripadá na pravoslávny cirkevný sviatok – Deň svätého Štefana, a slávenie sviatku republiky tak údajne ukracuje na právach iné religiózne skupiny. Je to niečo podobné, ako keby občania Slovenskej republiky, ktorí používajú v svojom náboženskom živote juliánsky kalendár – žiadali označiť oslavovanie štátneho sviatku Slovenskej republiky 1. januára, teda v deň jej vzniku, za protiústavné, pretože 1. január pripadá na nový rok a oni vtedy nový rok nemajú…
Proti uskutočneniu referenda a za vyhlásenie jeho výsledkov za nelegitímne aktívne vystúpili predseda prezídia Bosny a Hercegoviny, moslim Bakir Izetbegovič a, ako inak, aj západní takzvaní predstavitelia medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine, teda okupačná správa štátu. Obrazne povedané – Lajčákovi vnuci. Moslim i západní dozorcovia už vystrašene kričia, že nasledujúcim krokom Banja Luky môže byť nastolenie otázky o oddelení sa Republiky srbskej od Bosny a Hercegoviny, v ktorej by tak ostal iba prazvláštny tandem moslimov a Chorvátov. Federálne štruktúry Bosny za podpory a nie bez inšpirácie Washingtonu a Bruselu už začali posudzovať možnosť trestne stíhať osoby, ktoré nerešpektovali moslimsko-okupačné rozhodnutie ústavného súdu a referendum zorganizovali.
Rusko podporilo možnosť Srbov v Bosne vyjadriť svoj postoj. Veľvyslanec Ruskej federácie v Sarajeve Pjotr Ivanov povedal, že „obyvateľstvo Republiky srbskej – jednej z dvoch častí Bosny a Hercegoviny – má právo slobodne vyjadriť svoj názor v otázke preň dôležitej“, čím len zopakoval stanovisko ruského prezidenta Vladimira Putina.
K všeľudovému hlasovaniu sa vyjadril aj svetoznámy filmový režisér Emir Kusturica, ktorý podčiarkol, že referendum je stelesnením boja celého srbského národa za svoju slobodu a zachovanie národnej kultúry: „Najprv bol podniknutý pokus zrušiť názov i výročie sviatku Republiky srbskej a až potom bola nastolená otázka o konaní referenda. Ak by to bolo naopak, iba v takom prípade by bolo možné hovoriť o nesprávnom postupe prezidenta Republiky srbskej. Takí ako on (Milorad Dodik, prezident RS) musia brániť slobodu nášho národa. Obrana slobody je dnes aktuálna tak, ako vždy, ak vnímame skutky Bakira Izetbegoviča, ktorý ide po stopách svojho otca,“ povedal Kusturica.
Vladimír Mohorita
