Môj profil 
Predplatné
Nazdávate sa, že geopolitické, hospodárske a kultúrne vzťahy medzi Arménskom a Ruskom sú na uspokojivej úrovni a v akých oblastiach vidíte potenciál?
Terajšiu úroveň vzťahov s Arménskom si vysoko ceníme. Pevne nás spájajú dlhodobé tradície priateľstva a vzájomnej podpory, sme si kultúrne i duchovne blízki. V medzinárodných záležitostiach a v otázkach bezpečnosti sme spoľahliví spojenci. Spoločne budujeme Aurázijskú hospodársku úniu, spoločenstvo, ktoré je zamerané na budúcnosť. Máme totožné názory na aktuálne súčasné problémy.
Základ našich vzťahov tvorí Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci z 29. augusta 1997 a Deklarácia o spojeneckej súčinnosti nasmerovanej do 21. storočia z 26. septembra 2000. Právne východiská našej spolupráce sú zmluvne zakotvené v desiatkach dokumentov a pokrývajú bez výnimky všetky oblasti a smery.
Neoceniteľná je úloha, ktorú v spoločnom úsilí zohráva úzky dôverný dialóg na najvyššej úrovni. V roku 2016 sa prezidenti V. V. Putin a S. A. Sargsjan dvakrát stretli v Moskve (10. marca a 10. augusta), a okrem toho raz aj v Petrohrade v rámci trojstranného samitu venovaného urovnaniu sporu o Náhorný Karabach. V. V. Putin 14. októbra 2016 navštívil Jerevan, aby sa tam zúčastnil na podujatiach Rady kolektívnej bezpečnosti Organizácie dohody o kolektívnej bezpečnosti. Ďalším stimulom pre rozvoj bilaterálnych obchodných a hospodárskych vzťahov bola oficiálna návšteva, na ktorú prišiel do Jerevanu 7. apríla tohto roku predseda vlády Ruskej federácie D. A. Medvedev.
Rusko je popredným hospodárskym partnerom Arménska a jeho podiel na arménskom zahraničnom obchode tvorí 24,3%. V roku 2015 objem vzájomného obratu tovaru dosiahol 1,24 miliardy dolárov а v období od januára do augusta 2016 predstavoval 745,3 miliónov dolárov. V poslednom období sme zaznamenali veľký nárast exportu arménskej poľnohospodárskej produkcie na ruský trh. Akumulované ruské kapitálové investície do arménskej ekonomiky predstavujú 4,3 miliardy dolárov, t.j. približne 40% všetkých zahraničných investícií. Celkový počet podnikov s ruskou majetkovou účasťou je rádovo 1,3 tisíc. Pôsobia v najrozličnejších sektoroch od energetiky cez dopravu, bankovníctvo, telekomunikácie až po banský a hutnícky sektor. Činné sú medzivládne komisie pre hospodársku a vojensko-technickú spoluprácu.
Postupne sa rozvíja vzájomná súčinnosť v oblasti legislatívnych orgánov, a to aj v rámci Medziparlamentnej komisie. Stále intenzívnejšie sú výmeny medzi regiónmi, na ktorých sa zúčastňuje približne 70 subjektov Ruskej federácie. 14. októbra 2016 v Jerevane s úspechom prebehlo Piate rusko-arménske medziregionálne fórum.
Osobitne by som chcel vyzdvihnúť humanitné a duchovné kontakty, ktoré po celé stáročia spájajú naše národy. Mená mnohých arménskych vedcov a umelcov sa stali neodmysliteľnou súčasťou ruského kultúrneho dedičstva. V Arménsku už tradične veľmi srdečne vítajú vystúpenia umeleckých kolektívov z Ruska. Utužujú sa styky v oblasti vzdelávania. V Arménsku pôsobí 8 pobočiek ruských vysokých škôl, na ktorých študuje viac než dvetisíc študentov. V septembri 2015 bola v Jerevane zriadená pobočka Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova. Nesmieme zabudnúť ani na Rusko-arménsku (Slovanskú) univerzitu, ktorá dnes patrí medzi najprestížnejšie arménske vysoké školy.
Integrálnou súčasťou mnohostrannej rusko-arménskej spolupráce je plodná súčinnosť zahraničnopolitických rezortov našich krajín. Vysoko hodnotím intenzívny dialóg so svojím arménskym kolegom E. A. Nalbandjanom. Rád si spomínam na oficiálnu návštevu Jerevanu 21. a 22. apríla 2016, počas ktorej sme priateľsky, ale veľmi vecne prerokovali zásadné otázky dvojstrannej, regionálnej a globálnej agendy.
Sme vďační Arménsku, že sa spoluautorsky podieľalo na vypracovaní ruského návrhu rezolúcie pod názvom Boj proti glorifikácii nacizmu a iných praktík, ktoré prispievajú k eskalácii súčasných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a s nimi súvisiacej intolerancie. Túto rezolúciu schválilo Valné zhromaždenie OSN dňa 17. decembra 2015. Vďační sme aj za podporu pri hlasovaní 15. novembra 2016 v rámci Tretieho výboru Valného zhromaždenia OSN o ukrajinskom návrhu rezolúcie O situácii v oblasti ľudských práv v Krymskej autonómnej republike a v meste Sevastopoľ.
Vzťahy medzi Ruskom a Arménskom teda majú naozaj univerzálny charakter. Spolu s našimi arménskymi priateľmi budeme naďalej rozvíjať ich skutočne nevyčerpateľný potenciál na prospech našich národov.
Nedávno sa začalo zbližovanie Ruska a Turecka. Nemalo by Arménsko pozerať na toto zbližovanie s určitou obavou vzhľadom na zložité vzťahy medzi Arménskom a Tureckom, ale aj vzhľadom na špecifické vzťahy medzi Tureckom a Azerbajdžanom?
Na normalizáciu vzťahov medzi Ruskom a Tureckom sa netreba pozerať ako na proces, ktorý môže ublížiť iným štátom. Rusko nemá nijakú skrytú agendu. Nebudujeme politické ani hospodárske aliancie, zamerané proti tretím stranám a poškodzujúce niečie záujmy. V zásade sme naklonení konštruktívnej a vzájomne sa rešpektujúcej spolupráci so všetkými, ktorí prejavia ústretovosť a ochotu.
Sme presvedčení, že ukončenie niekoľkomesačnej krízy v rusko-tureckých vzťahoch prispeje k zlepšeniu dôvery a vzájomného porozumenia v regióne. Nazdávame sa, že postupná obroda dvojstrannej spolupráce s Ankarou bude na prospech mieru, bezpečnosti a stabilite v Zakaukazskej oblasti.
Naďalej zostávajú uzavreté arménsko-turecké hranice, ktoré sú teraz vlastne hranicami medzi Tureckom a Aurázijskou hospodárskou úniou. Mohlo by Rusko zohrať pozitívnu úlohu v tejto veci?
Samozrejme, my by sme iba privítali, keby arménsko-turecký úsek vonkajších hraníc Euroázijskej hospodárskej únie bol otvorený, aby bol možný voľný pohyb osôb, tovaru a služieb. Z toho by mal bezpochyby úžitok celý región.
Chcel by som poznamenať, že Rusko zohralo dôležitú úlohu pri rozmrazovaní vzťahov medzi Arménskom a Tureckom v aktívnej fáze tohto procesu v rokoch 2007-2009. V dôsledku spoločného úsilia, ktoré samozrejme vyvinuli najmä Jerevan a Ankara, boli 10. októbra 2009 v Zürichu za prítomnosti ministrov zahraničných vecí Ruska, USA, Francúzska, Slovinska a vysokého predstaviteľa Európskej únie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku podpísané protokoly O nadviazaní diplomatických stykov a O rozvoji vzťahov medzi uvedenými dvomi krajinami.
Žiaľ, neskôr proces normalizácie začal viaznuť a v súčasnosti úplne stagnuje. Napriek tomu je veľmi dôležité, že obe strany ukázali, že sa vedia dohodnúť a prijímať dôležité významné rozhodnutia. Som presvedčený, že Arménsko a Turecko dokážu urovnať existujúce problémy. Pri tom veľa záleží od nich samotných. Veď kvalita politikov závisí nielen od toho, ako hlboko vedia realisticky analyzovať objektívne ťažkosti, ale aj od ich schopnosti byť optimistami, aby dokázali realizovať nádeje a túžby svojich občanov. Keď si Jerevan a Ankara sadnú za rokovací stôl, Rusko je pripravené preukázať im najväčšiu možnú podporu.
