Bolo by oveľa lepšie a účinnejšie pomôcť im hneď priamo na ich území, “lepšie než vymýšľať kvóty a tresty pre krajiny, ktoré sa im nepodvolia, či uzatvárať nerovné dohody s Tureckom”. Príkladom politiky Bruselu je aj nové vyhlásenie, že štáty budú platiť 250 000 eur za každého odmietnutého utečenca. Viac pozri v tomto článku.
Nie je pravdou, že občania Európy nechcú pomáhať, ale prichádzajú sem neprispôsobiví, odmietajúci kultúru svojich hostiteľov, z čoho vznikajú mnohé konflikty, ku ktorým by ani nemuselo dôjsť. “Zrejme cieľom EÚ nie je humanitárna pomoc,” konštatuje Petr Mach v komentári Svobodných novin. “Pokiaľ nám ide naozaj o humanitárnu pomoc ľuďom zasiahnutým občianskou vojnou, je najlepšie pomôcť postihnutým ľuďom priamo na mieste.”
A niekoľko takýchto projektov skutočne aj funguje. Napr. organizácia Adra zbiera príspevky na pomoc pre sýrskych utečencov v Libanone a aj na pomoc ľuďom bez prístrešia priamo v Sýrii. “Skrátka ľudia nečakali na EÚ a pomáhajú sami dávno”.
Dokonca by aj samotná EÚ vedela takto výrazne pomôcť, keďže “drží v skladoch stovky ton potravín, ktoré eurobyrokrati v minulosti kupovali v rámci regulácie poľnohospodárskeho trhu. Tak nech teraz EÚ tieto potraviny vezme a pošle ich do Sýrie”. A vôbec by sa nedostali do rúk Islamského štátu.
“Zrejme nie je cieľom vládnucich politikov pomôcť tým úbožiakom, ktorí to potrebujú. Ich cieľom je zmeniť európsku populáciu a európsku kultúru, zničiť naše dedičstvo, našu kultúru a naše životy”, dodáva autor komentáru.