Maďarsko platí za prepravu ropy Družbou 1,7-násobok toho, čo by platilo pri chorvátskej ceste

„Maďarsko platilo v roku 2024 za prepravu neruskej ropy cez Adriu prirážku 1,6 percenta k nákladom CIF, zatiaľ čo pri ruskej rope prepravovanej cez Ukrajinu bola prirážka 4,5 percenta,“ uvádza štúdia CREA. V praxi to podľa nej znamená, že Budapešť platí za prepravu ropy cez vojnovú zónu 1,7-krát viac, než by hradila pri využití chorvátskej trasy.

Argument o nedostatočnej kapacite alternatívnej infraštruktúry pritom podľa inštitútu neobstojí. „Kapacita ropovodu Adria vo výške 14,4 milióna ton ročne je dostatočná pre rafinérsku potrebu Maďarska aj Slovenska,“ konštatuje CREA. Napriek tomu Maďarsko svoju závislosť od ruskej ropy zvýšilo – zo 61 percent v roku 2021 na 92 percent v prvých desiatich mesiacoch minulého roka. Slovensko ju znížilo len mierne, z 96 na 86 percent, najmä pre povinnosť vyvážať časť palív vyrobených z neruskej ropy.

Zo štúdie zároveň vyplýva, že ani štyri roky po začiatku invázie sankcie zásadne neznížili objem ruského exportu ropy. „Vo štvrtom roku od začiatku invázie zostával objem vývozu ruskej ropy šesť percent nad úrovňou pred inváziou,“ uvádza CREA. Sankcie však prinútili Moskvu predávať ropu so zľavou, čo sa prejavilo na príjmoch štátu. Podiel daňových príjmov z ropy a plynu na ruskom rozpočte vlani klesol na 25 percent, čo je najmenej za uplynulé dve desaťročia. Celkové príjmy z exportu fosílnych palív dosiahli 193 miliárd eur, medziročne o 19 percent menej a oproti obdobiu pred inváziou o 27 percent menej.

Ruský export je navyše čoraz viac koncentrovaný na úzky okruh odberateľov. Tri krajiny – Čína, India a Turecko – odoberali vo štvrtom roku od invázie až 93 percent celkového exportu ruskej ropy. Nové sankcie USA však podľa CREA menia aj túto štruktúru a môžu ďalší vývoj exportu výrazne ovplyvniť.