Politico k sobotňajším voľbám: Sieť, Most-Híd a SaS by mohli vytvoriť prozápadnú koalíciu

Európa 2. marca 2016 (HSP/Foto:TASR-František Iván)

Už túto sobotu 5. marca sa budú konať parlamentné voľby. Server Politico ich výsledku pripisuje značnú dôležitosť. Tvrdí, že svojim spôsobom ovplyvnia budúcnosť Európy. Prečo? Pretože Slovenská republika bude od júla do decembra tohto roka predsedať Európskej únii

Podľa menovaného portálu bude mať Slovensko mnoho právomocí, ale zároveň bude musieť hrať rolu prostredníka pri sporoch medzi rôznymi členskými krajinami a európskymi inštitúciami.

Autor článku Dalibor Roháč, vedecký pracovník Amerického inštitútu pre podnikanie (AEI), ide vo svojich úvahách ešte ďalej. V dôsledku výsledkov britského referenda môže Slovensko dohliadať na začiatok diskusií ohľadom odchodu Veľkej Británie z EÚ.

Výsledok volieb môže podľa neho určiť charakter Vyšehradskej štvorky, ktorú tvoria Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko. „Silný mandát premiéra Roberta Fica posilní smerovanie vyšehradských krajín k súdržnému bloku, ktorý sa zahráva s neliberálnou demokraciou ako alternatívou k západnému liberálnemu modelu. Tento politický trend vyostruje rozdiely medzi ‘novou’ a ‘starú’ Európou najmä v otázke utečencov a hrá priamo do rúk ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý sa snaží využiť trhliny v EÚ,” uvádza.

Podľa autora je pravdepodobné, že Smer-SD bude ďalšie štyri roky vládnuť buď samostatne alebo v koalícii so Slovenskou národnou stranou. Napriek prvotným úvahám však zároveň dodáva, že triumf Fica nie je hotovou vecou, keďže kampaň strany Smer sa stáva pre voliča únavnou. Strana zároveň nezvláda pribúdajúce korupčné aféry. Ďalším negatívom je prísľub Fica zastaviť podľa autora neexistujúcu moslimskú migráciu a ochrana vodných zdrojov Slovenska cez zákaz vývozu vody.

Za alternatívu voči Ficovi považuje stranu Sieť na čele s Radoslavom Procházkom – právnikom, ktorý študoval na Yaleskej univerzite. Za ďalšiu možnosť voči Ficovi považuje autor článku stranu Most-Híd na čele s Bélom Bugárom, ktorého pokladá za populárneho politického veterána. Treťou alternatívou je uňho liberálna strana Sloboda a Solidarita (SaS). U týchto strán sa autor nádeja, že by mohli vytvoriť reformnú prozápadnú koalíciu. Ak tak neurobia, tak autor aspoň dúfa, že Smer si z nich vyberie koaličného partnera namiesto akejkoľvek národne orientovanej strany, čím by sa podľa neho dosiahla protiváha voči jeho populistickým pudom a spriaznenosťou s Kremľom.

Na záver autor článku uzatvára svoju úvahu slovami, že „alternatíva – súdržný blok populistov a nacionalistov k moci v Poľsku, Maďarsku a na Slovensku – neveští nič dobré nielen pre Slovensko, ale ani pre budúcnosť európskeho projektu.“