Kyjev 21. júna 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Shizuo Kambayashi
V poslednej dobe sa z oficiálnych kruhov ukrajinskej politickej elity čoraz častejšie ozývajú hlasy ukrajinských vojnových jastrabov, ktorí cítia podporu USA a pripravujú sa na strety s Ruskom.
Porošenko prisľúbil príslušníkom Národnej gardy možnosť zlepšiť bojové majstrovstvo a doslovne sa nechal počuť, že na členov Národnej gardy, ktorí sa neklaňajú nepriateľským guľkám, je spoľah. Na ukrajinskej politickej scéne sa objavujú dokonca aj názory niektorých členov ukrajinského parlamentu, ktorí veria, že sa “ukrajinskí hlopci” prebojujú až do Rostova na Done.
Politikom sa samozrejme dobre vykrikuje z bezpečia ukrajinského parlamentu. Bežní Ukrajinci, nasadení v rámci mobilizácie, ktorí bojujú na frontovej línii však nadšenie politických uzurpátorov moci, sediacich v ukrajinskom parlamente nezdieľajú. Sú si vedomí skutočnosti, že spomínaná ofenzíva sa pre nich môže skončiť “krvavým mlynčekom” a ako memento sa nad nimi vznáša duch porážky ukrajinských jednotiek v Ilovajsku (2014) a Debaľceve (2015).
Navyše, je zrejmé, že tretia katastrofálna porážka by priniesla so sebou množstvo problémov a pravdepodobne by sa negatívne prejavila aj na vzťahu Ukrajincov k USA, ktorým tak servilne posluhujú ukrajinské politické elity v Kyjeve. Porážka ukrajinských vojsk by zvýšila odstredivé tendencie regiónov na Ukrajine, čo by mohlo viesť k parcelizácii krajiny.
To, že strety s oddielmi DNR a LNR nebudú “prechádzkou v ružovom sade”, je zrejmé. Bývalí opolčenci sa zmenili na regulárnu vojenskú silu s ťažkými zbraňami, vlastným letectvom i tankovými jednotkami. LNR a DNR jednotky nie sú síce početné, sú ale výborne vyzbrojené a podstatne motivovanejšie ako ukrajinská armáda, ktorá napriek všetkým snahám príliš bojovnosťou neoplýva.
Prípadné obnovenie bojov môže pochovať Minské dohovory. Je zrejmé, koho USA a ich vazalské vlády v štátoch EÚ, či nikým nevolení byrokrati v Bruseli z porušenia Minských dohovorov obvinia.
Branislav Krasnovský