Jan Schneider obsiahlo o propagande a agentoch (nielen) Ruska. Navrhuje nástroj, ktorý ukáže, kto koho chlieb je.

Bratislava 01. augusta 2015 (HSP/parlamentnilisty.cz/Foto:parlamentnilisty.cz)

Pre samý krik o ruskej propagande nejako nemôžem tú samotnú ruskú propagandu započuť. Celkom by ma zaujímala! “Hovorí prednovembrový signatár Charty 77, niekdajší pracovník BIS a teraz bezpečnostný analytik Jan Schneider. Spojené štáty podľa neho síce kritizujú Rusko, že označuje neziskovky financované zvonku za zahraničných agentov, v USA pritom platí totožný zákon už od roku 1938. A my by sme ho mali zaviesť tiež, aby sme “mohli rozoznať, koho pieseň spievajú”.

V mediálnom, priestore sa debatuje o vplyve ruskej propagandy u nás, o tom kto je, alebo nie je ruský agent. Ako je to s ruskou propagandou u nás?

Aby som povedal pravdu, pre samý krik o ruskej propagande nejako nemôžem tú samotnú ruskú propagandu započuť. Celkom by ma zaujímala! Jediné, čo som zatiaľ počul, bol nárek, že nejaká ruská stanica odvysielala príspevok o prejazde americkej kolóny, ktorý bol podľa mienky tunajších “kontrapropagandistov” údajne nevyvážený. O tom, že sám tento konvoj mal úplne v rozpore s podmienkami prejazdu neskrývane propagandistický charakter, sa nikto z nich nezmienil.

Ani o tom, že v rozpore so svojím poslaním verejnoprávna televízia hanebne neinformovala o dôstojnom zhromaždení Memento Odesa na Hradčanskom námestí, kde naši občania vzdali česť obetiam, upáleným pred rokom pri masakre v Odese!

Krik “kontrapropagandistov” pripomína taktiku europoslanca Jaromíra Štetinu, ktorý neúnavne označuje vinníkov, zločincov, nepriateľov demokracie – len aby odvrátil pozornosť od svojej minulosti. Napríklad od toho, ako v roku 1977 Štátnej bezpečnosti uviedol mená svojich spolupracovníkov, ktorí podľa jeho mienky mohli priniesť na pracovisko protištátnu tlačovinu.

Štetina možno ako jediný z ruského zoznamu “nežiadúcich osôb” nebude mať problém s tým, dostať sa do Ruska. Závisí to od toho, či bude fungovať jeho staré spojenie. Podľa pamätí jeho spolupracovníčky totiž riešil podobné problémy s cestami po ZSSR telefonátmi kamsi do Moskvy. Po nich sa veci zázračne pohli a náš antikomunista mohol zase byť medzi svojimi.

Tak nejako takto to je s tou ruskou propagandou u nás. Je tragikomické, že najviac o nej hovoria prominenti, exponenti a funkcionári bývalého režimu. (Na Slovensku Mesežnikov, Samson, Kusý, Šebej, Duleba a pod. poznámka redakcie)  Ku všetkému ešte tú protiruskú propagandu vedú v štýle propagandy sovietskej, ale ani to nevedia, je to proste úbohé.

A čo západná propaganda ? Jedni hovoria, že žiadna západná propaganda neexistuje a my, čoby Západ, iba uvádzame na pravú mieru ruské lži. Ako to je?

Áno, je to pravda. Presne v štýle uvádzania románových príbehov na pravú mieru, záverečné sekvencie geniálneho Jiroutkovho Saturnina.

Ale vážne – vôbec najúčinnejšou kontrapropagandou, je jednoducho naliať si čistého vína. Prečo sa “kontrapropagandisti” bijú s “ruskými klamstvami” ohľadom Majdanu, malajzijského lietadlá, Odesy? Prečo jednoducho nepovedia pravdu? Kyjevská vláda tie kauzy sľúbila do roka vyšetriť, a za prieťahy a nečinnosť ju teraz kritizujú už aj tí, čo sú k nej doposiaľ ideologicky naklonení! A ešte niečo – propagandou je aj cielené zamlčovanie reality. Toho nie je možné dosiahnuť spontánne, na tom sa určite zhodneme. Propaganda je cielená a organizovaná, nech už si hovorí akokoľvek. Tie detinské slovné hráčky s propagandou a kontrapropagandou mi pripadajú rovnako hlúpe, ako tí vojenskí spravodajcovia v kauze Nagygate. Generáli boli pristihnutí s nohavicami dole, ale neochvejne tvrdili, že tie gate mali práve “v protipohybe”, alebo čo.

Jeden internetový server začal nedávno zostavovať rebríček “prisluhovačov Kremľa”. (Na Slovensku  bol „náhodou“ vytvorený podobný zoznam – Smatanov zoznam) Medzi týchto prisluhovačov zaradil napríklad prezidenta Miloša Zemana, exprezidenta Klausa alebo tiež šéfa Hospodárskej komory Vladimíra Dlouhého. Slúžia títo muži Putinovi? A sú v českom prostredí medzi vysoko postavenými politiky či významnými osobnosťami ľudia, o ktorých sa dá povedať, že slúžia Rusku, alebo naopak, že slúžia inej krajine či veľmoci a nie Českej republike?

Zostavovanie rebríčkov je presne ten typ agresívnej propagandy, využívajúcej dosť hnusné techniky. Jeden donedávna prestížny novinár to predviedol, keď návštevu prezidenta Zemana v Moskve chcel mediálne “odrovnať”, a tak ju opísal výrazmi prezidenta fyzicky dehonestujúcimi (starší muž, schúlený do seba, čosi pasívne vstrebáva od svojho dominantného náprotivku), keď sa mu iných argumentov nedostávalo. Stačí dať do zoznamu dostatočný počet ľudí, ktorí sú schopní vybudiť negatívne emócie, a v súčte dostanete opovrhnutiahodnú spoločnosť, ktorú môžete označiť ako “piatu kolónu” – bez toho aby ste musel priniesť jeden jediný argument!

Zostavovanie a zverejňovanie takých a podobných zoznamov patria k výbave prisluhovačov a udavačov autoritatívnych a totalitných režimov. Berie ma z toho hrôza – aj z toho, ako nekriticky to mnohí prijímajú, ako papagájujú akési banality, údajne z toho vyplývajúce, ktoré sa však príliš rýchlo môžu zmeniť v dôvody pre perzekúcie, či pogromy.

Samozrejme, že každý štát by sa mal starať o to, aby jeho predstavitelia dodržiavali svoje sľuby a zákony danej krajiny. Od toho však štáty majú svoje inštitúcie, vrátane spravodajských. Na nich je, aby zaujali “kruhovú obranu” a nedopustili, aby politici slúžili komukoľvek inému. Teda aj tomu na západ od nás!

Situácia našich “nelojálnych” občanov skrýva väčšie nebezpečenstvo smerom na Západ, pretože mu prisluhujú väčšinou ľudia, donedávna zvyknutí bezvýhradne prisluhovať Sovietskemu zväzu. Tieto zmučené dušičky navyše ani nikdy nehľadali dôstojný postoj voči veľmoci, nemajú preto pocit nepatričnosti svojho konania. Naopak – zase sa primkli k niekomu veľkému a silnému, a preto “majú pravdu” a môžu druhých zasa okrikovať.

Čo sa týka vplyvového pôsobenia Východu či Západu, je možné si robiť čiastkové závery jednoduchým porovnaním. Napríklad aký rev by sa strhol, keby ruský veľvyslanec usporiadal pre naše justičné a trestnoprávne špičky školenie o profesionálnej etike …. Nota bene keby ho usporadúval pravidelne … A tých najlepších by pozýval kvôli prehĺbeniu ich odbornosti a utuženiu vzájomných stykov na študijné pobyty (do Moskvy)…

Nie je to tak dávno, čo sa opäť začalo hovoriť o ruskom zákone, ktorý mimovládne organizácie financované z krajín mimo Ruskú federáciu označuje ako zahraničných agentov a môže ich činnosť ukončiť. Tento zákon bol terčom ostrej kritiky z Európy aj Spojených štátov. Ako s organizáciami, ktoré sú financované zo zahraničia, nakladajú USA? Majú úplnú voľnosť vykonávať svoju činnosť, vzdelávať obyvateľstvo a pod, ako to robia podobné organizácie u nás či v iných menších krajinách?

To je skutočne vrchol pokrytectva a drzosti .V dnešnej dobe internetu skúšať niečo také zavesiť ľuďom na  nos to je sila! Podľa mojej skúsenosti sa najlepšie odhaľuje propaganda prostým porovnaním. V Rusku teda prijali taký “hnusný až neľudský” zákon. V USA ale platí od roku 1938 zákon o povinnej registrácii zahraničných agentov (FARA). Jeho cieľom bolo čeliť hitlerovskej propagande. Rusi teraz v podstate len opísali tento zákon, ktorý v USA platí dodnes. Každého pol roka ministerstvo spravodlivosti zverejňuje registrovaných zahraničných agentov. Ako napríklad České centrum v New Yorku, aj s informáciou, že za prvý polrok dostalo z ČR na svoju činnosť 270 tisíc dolárov.

Zákon obsahuje mnoho presne špecifikovaných výnimiek (diplomati, médiá, právnici, akademici, umelci). Zahraničný agenti musia svoje stanoviská a svoju činnosť prispôsobiť podľa tohto zákona, aby bolo zrejmé, že konajú za cudzie peniaze. Potom je ich činnosť legálna.

Ďalšia vec sú sankcie. Propagandisti búšia do “totalitného Ruska”, že tam môžu podľa toho zákona zakázať akúkoľvek organizáciu. No, a ako je to v Spojených štátoch? Sankcie sú odstupňované, peňažná pokuta bola síce len 50 tisíc dolárov, ale väzenie hrozí až na desať rokov. Niektorí propagandisti už trochu začínajú reagovať, ale opäť diletantsky. Pletú si zákon FARA so zákonom na reguláciu lobizmu (Lobbying Disclosure Act, LDA) a zatiaľ zrejme nič nevedia o ďalších zákonoch, upravujúcich registračné povinnosti všetkých príjemcov zahraničných peňazí, ktorí chcú ovplyvňovať politiku (18 USC § 951), vyvíjajú súkromnú vojenskú činnosť (18 USC § 2386) alebo boli vyškolení na spravodajské činnosti (50 USC § 851).

Pokiaľ ide o fungovanie tzv. Mimovládnych organizácií v štátoch východnej Európy, napríklad v Srbsku sa nedávno ukázalo, že okolo desať najvýznamnejších organizácií tohto typu je financovaných americkou Národnou nadáciou pre demokraciu, Rockefeller Foundation a ďalšími podobnými zdrojmi, pričom tieto NGO bojujú napríklad za členstvo v NATO, EÚ, zmenu metód vzdelávania a všeobecne majú “zoznamovať” obyvateľstvo so západnými hodnotami. Čo si o tom myslíte? Je to prínosná a záslužná činnosť?

Každá pravdivá a kritická činnosť je prínosná a záslužná. Len je potrebné vedieť, o akú situáciu ide. Kto to k nám prehovára a prečo. A či nemá ešte niečo za lubom.

Po 9/11 som veľa študoval rýchlo sa rozvíjajúcu problematiku “financovanie terorizmu” . Veľa materiálov popisovalo činnosť islamských charitatívnych organizácií, typovo podobných Hamasu. Skutočne vyvíjajú z 90 – 95 % záslužnú charitatívnu činnosť. O tom zvyšku ale tí humanitárny pracovníci a lekári a učitelia a ďalší dobrovoľníci nič nevedia. Pretože keby vedeli, buď by sa toho podniku vôbec nezúčastnili, alebo by neboli ako “zástena” dôveryhodní, boli by nervózni, robili by chyby. Ten 5 -10% zvyšok činnosti týchto organizácií je niekedy tým hlavným dôvodom ich vzniku. Môže ísť o transakcie s finančnou hotovosťou, zbraňami, elektronikou, tovarom dvojakého určenia a podobne.

Zaujímavé by bolo v tejto súvislosti zistiť, koľko z tých 5 miliárd dolárov (podľa priznania Nulandovej) prišlo na Ukrajinu legálne …Tento “modus operandi” je jednoducho rozšírený celosvetovo. Vychádza z toho, že proti zneužívaniu humanitárnych organizácií nemá protivník dobrú obranu. Nakoniec to ale vyústi v diskreditáciu týchto pôvodne veľmi potrebných aktivít a organizácií, na škodu všetkých, ktorý ich potrebujú.

Preto by bolo vhodné, aby naši zákonodarcovia prijali zákon podľa toho amerického (FARA). Nech sa všetci priznajú, čí chlieb jedia, aby sme mohli rozoznať, koho pieseň spievajú. Bolo by to veľmi záslužné a bezpochyby by to prečistilo súčasnú atmosféru, nahrávajúcu bezdôvodnému ideologicky propagandistickému osočovaniu. Presne podľa starej poučky emeritného amerického spravodajcu: “Sledujte stopu peňazí. Všetko ostatné je propaganda.