Ďalší test potravín u našich susedov: Kým v nemeckej pizzi je mozzarella a eidam, v tej českej nie je ani syr

Praha 13. októbra 2017 (HSP/Foto:Pexels)

Vysoká škola chemicko-technologická v Prahe (VŠCHT) vypracovala pre ministerstvo poľnohospodárstva testy, z ktorých vyplývajú znepokojujúce závery o kvalite potravín

Len 7 výrobkov z 21 testovaných detských výživ, krmív pre domáce zvieratá a výrobkov obchodných reťazcov bolo rovnakých v Nemecku, Rakúsku, Česku, Slovensku a Maďarsku. Zvyšné sa diametrálne odlišovali kvalitou.

Napríklad Billa Clever kečupy mali rozdielne receptúry s rôznym obsahom základných zložiek vrátane použitých konzervačných látok – rakúsky kečup vyšiel z hodnotenia lepšie ako slovenský. Podobne sú na tom aj Billa Clever špagety: tie pre rakúsky trh boli vyrobené z tvrdej pšenice, zatiaľ čo pre slovenský a český trh z obyčajnej pšenice.

Výnimkou nie je ani Kaufland a jeho ľadový čaj s príchuťou citrón, ktorý deklaroval iné zastúpenie a poradie zložiek a rozdielnu výživovú hodnotu. Ananásové plátky z Lidlu určené na nemecký a rakúsky trh boli naložené v ananásovej šťave, zatiaľ čo tie pre Slovákov, Čechov a Maďarov v cukrovom sirupe. Vedecký pracovník VŠCHT Jan Pivoňka podotkol, že „ananásová šťava je, samozrejme, nákladnejšia zložka než cukrový sirup,“ informuje ČT.

Hoci sa oba produkty zhodne volajú Freshona ananás (raz v sladkom náleve, v druhom prípade vo vlastnej šťave), česká hovorkyňa Lidlu Zuzana Holá tvrdí, že nejde o rovnaký produkt. „Na etikete produktu je tiež uvedený iný názov. Tu teda ide o porovnanie úplne odlišných výrobkov. Všetky etikety našich výrobkov vždy spĺňajú náležitosti plynúce z platnej českej legislatívy.“

Azda najväčší rozdiel medzi východo- a západoeurópskym trhom bola salámová pizza zo siete supermarketov Globus – výrobky sa odlišovali deklarovaným zložením, výživovými hodnotami a senzorickými vlastnosťami. Kým nemecká pizza sa zo 16 % skladala z eidamu a mozzarelly, česká verzia obsahovala náhradu syra a aj to len v objeme 11,4 percenta. Podobne je na tom aj pomarančová limonáda z toho istého reťazca, ktorá na nemecký trh dodáva produkt s väčším ovocným podielom pomarančovej šťavy.

Aj v prípade pomarančovej šťavy sa obaly produktov mierne odlišujú – kým na obale nemeckej verzie je vyobrazený pomaranč, na tej českej chýba. „Ide vlastne o grafický dôsledok zloženia výrobku, pretože vôbec pomarančovú šťavu neobsahuje,“ povedal Pivoňka. Legislatívne je takýto obal úplne v poriadku, pretože zloženie zodpovedá etikete. Ide teda o rozdiel, či si kupujeme „pomarančovú limonádu“ alebo „limonádu s príchuťou pomaranča“.

Miroslav Koberna, riaditeľ pre programovanie a stratégiu Potravinárskej komory, povedal, že očakával horšie výsledky, no objavili sa aj excesy: „Že sa na pizzi namiesto syra objaví takzvaná alternatíva, v podstate nejaký palmový stužený tuk, to je za hranicou slušnosti.“

A ako sa brániť proti produktom nízkej kvality? „Ak spotrebiteľ výrobok podradnej kvality nekúpi, tak ho nebude nikto vyrábať a obchodník ho nebude ponúkať,“ tvrdí Koberna.

Prezidentka Zväzu obchodu a cestovného ruchu Marta Nováková dodala, že hoci „sú produkty ako také zdravotne nezávadné, je podstatné hovoriť o ochrane spotrebiteľa a poskytnutí informácií spotrebiteľovi tak, aby ho nezmiatli“. Zákony sú nastavené tak, že ak reálne zloženie zodpovedá zloženiu na etikete, legislatívne je všetko v poriadku. „Ak dva produkty rozdielnej kvality vyzerajú identicky, môžeme povedať, že ku klamaniu spotrebiteľa môže do istej miery dochádzať, pretože mu hovoríme, že vyzerá rovnako, no v skutočnosti rovnaký nie je.“