Cudzí agenti medzi nami

Bratislava 11. marca 2016 (HSP/Foto:TASR/AP Photo/Benoit P., File)

V niektorých krajinách sú organizácie, ktoré sa angažujú v politike, lobujú, ovplyvňujú verejnú mienku a podobne, pričom sú z časti alebo úplne financované zo zahraničia, povinné registrovať sa ako Cudzí agenti. Všetky ich materiály, ako aj ich predstavitelia sa musia označovať ako Cudzí agent. Týka sa to najmä mimovládnych organizácii, ktoré ak sú financované a teda ovládané zo zahraničia, stávajú sa piatou kolónou a sú nebezpečné pre hostiteľskú krajinu.

Asi najprísnejšie takéto zákony platia už od 1938 roku v USA. Nazývajú sa Foreign Agents Registration Act (FARA). Podobnú právnu úpravu ma po svete zavedenú mnoho štátov. Medzi inými takéto zákony prijalo v roku 2012 aj Rusko.

V Rusku uvažujú aj o tom, že termínom Cudzí agent by sa označovali aj televízie a ostatné média, ktoré sú viac ako z polovice vlastnené zahraničným vlastníkom. V Rusku totiž vnímajú, že médiá vlastnené zo zahraničia, zásadným spôsobom vytvárajú verejnú mienku a ovplyvňujú politický život v krajine, pričom to robia často v rozpore so záujmami Ruska a jeho občanov.

Na Slovensku bohužiaľ takéto zákony nemáme. Ľudia preto nevedia, kto za koho kope. Netušia, ktoré média sú vlastnené zo zahraničia, ktorí ľudia, z tých čo sa denne vyjadrujú k rôznym problémom a politike, berú plat cez zahraničné peňazovody.

Na Slovensku sme sa mainstreamovými médiami, z ktorých by sa, ak by u nás platili zákony podobné tým americkým, mnohé museli označiť ako Cudzí agent, nechali presvedčiť, že takýto problém neexistuje a že žijeme vo funkčnej občianskej spoločnosti.

Zamysleli ste sa niekedy, ako by ste asi vnímali informácie odvysielané v televíznych novinách pričom by na obrazovke svietilo Cudzí agent? Ako by ste sa dívali na správy televízie, ktorá kvôli tomu, že je vlastnená americkou spoločnosťou, by pri svojich reportážach musela zakaždým uviesť, že je Cudzí agent? Verili by ste jej? Alebo by ste sa zamýšľali, kvôli čomu mi toto ukazujú, v čiom záujme je tá reportáž? V mojom? V záujme Slovenska? Alebo v záujme USA?

Chodili by ste na stránky novín, ktoré sú vlastnené napríklad nemeckou spoločnosťou a pri názve by mali uvedené Cudzí agent? Verili by ste ich článkom? Alebo by ste ich vnímali s nedôverou a kriticky sa zamýšľali nad ich obsahom.

Napadlo vás niekedy, čo by ste si asi pomysleli, keby k vám z obrazovky prehováral analytik XY a pri mene by mal uvedené Cudzí agent? Dívali by ste sa neho s dôverou? Prijímali by ste jeho názory automaticky ako pravdivé?

Pritom sa vám to stáva každý deň, iba na rozdiel od USA neviete, že človek, ktorý k vám prehovára je Cudzí agent, peniaze na jeho plat prichádzajú zo zahraničia a s veľkou pravdepodobnosťou vás presviedča o niečom, čo vôbec nie je vo vašom záujme.

Je načase prestať sa hrať na občiansku spoločnosť, lebo taká tu posledných 25 rokov neexistovala a ani neexistuje. Treba si uvedomiť a vyjasniť, že rôzne nátlakové organizácie, s obľubou ukryté pod zjemnené prívlastky, ako mienkotvorné, mimovládne, občianske, demokratické …sú často predĺženou rukou cudzích záujmov priamo v srdci štátu a plnia úlohu Trójskeho koňa. Nazývajú sa aj Piata kolóna – teda zradcovia – vnútorné deštrukčné skupiny.

Prvýkrát bol pojem „Piata kolóna“ (v slovenských reáliach sa tiež používa pojem pravdoláskari, alebo tiež slniečkari) použitý v čase puču generála Franca v Španielskej občianskej vojne, odvtedy tento termín označuje skupinu ľudí navonok vystupujúcu ako súčasť zriadenia alebo štátu, ale v skutočnosti ich aktivity zvyčajne smerujú k jeho oslabeniu v prospech zahraničného hráča.

Preto treba žiadať od organizácií, médií a ľudí, ktorí vstúpili do služieb zahraničia, tvoria rady piatej kolóny a obhajujú cudzie záujmy, často na úkor našich vlastných, aby sa k tomu čestne priznali. Netreba ich činnosť zakazovať, len treba, aby bolo jasné, čie záujmy sú daným človekom (organizáciou) preferované, obhajované a presadzované.

Juraj Martus