Chápe cirkev svoju úlohu v dnešnom svete?

Kto vezme túto ponuku na svoju záchranu vážne, začne používať manuál, ten sa postupne zmení vo svojom vnútri na iného – duchovného človeka. Táto miera duchovnosti sa odvíja od miery a dôslednosti používania manuálu.

Zdá sa teda, že úloha cirkvi je veľmi jednoduchá a jasná. Dá sa zadefinovať dvoma vetami, pár slovami. Ale, samozrejme, také jednoduché to nebude.

Cirkev by podľa toho mala tiahnuť proti zlu a do svojho vojska zverbovať čo najviac bojovníkov. Ale dnes je situácia taká, že zlo tiahne proti cirkvi a bojovníci sa roztrácajú. Roztrácajú sa. Neutekajú z boja, nezomierajú na bojisku, len sa tak rozchádzajú. Motajú sa, blúdia, každý ide iným smerom, za inými vecami a opúšťa božie vojsko.

Ale prečo je to tak?

Odpoveď nie je jednoduchá, ale ak sa vyabstrahuje na úplnú podstatu, tak je to preto, lebo zlo použilo lesť, a presvedčilo ľudí, že neexistuje. A ak nie je zlo, tak proti čomu bojovať? Ak nie je zlo, tak je iba dobro, a potom je všetko jedno, lebo všetko je dobré.

Ale ako sa mu to mohlo podariť?

Cirkev zlyhala v jednej zo svojich funkcií. Prestala ukazovať na zlo, na hriech, na veci, ktorých sa treba vyvarovať a zmiatla tak veriacich. Cirkev prestala ukazovať na nepriateľa a zmiatla tak svojich vlastných. Tí postupne stratili prehľad o tom, čo je dobré a čo zlé a začali blúdiť.

Nedávna kauza vymazaných krížov na výrobkoch korporácie Lidl znova ukázala, že cirkev svoju úlohu stále nechápe. Vlastník Lidlu Dietr Schwarz rafinovane, cez marketingovo-propagačné nástroje korporácie útočí na samú podstatu cirkvi a viery, na jej základný symbol a na Slovensku nezaznie jediný hlas proti. Môže mať v tom potom obyčajný veriaci jasno? Keď cirkev nechráni svoje ovečky, neukazuje na zlo? Jediný, kto sa ozve, je tajomník KBS? V podstate úradník. Aj to na facebooku, na svojom osobnom profile?

Alebo nedávny pochod homosexuálov v Bratislave a Košiciach. Zase žiadne jasné stanovisko. Cirkev nechápe, že ľudia potrebujú jasné slová. Jednoduché, zrozumiteľné. Ale nielen slová dovnútra, ale i slová navonok, aj pre neveriacich.

Cirkev tu nie je nato, aby robila politiku, ale ak je robenie politiky ukazovanie na zlo, tak ju musí robiť.

Že cirkev nechápe svoju úlohu, je tvrdenie trochu silné. Niektorí vysokopostavení cirkevní hodnostári – biskupi sa začínajú orientovať v situácii. Začínajú chápať, kto je dnes skutočný nepriateľ cirkvi a aké metódy používa. Takisto niektorí kňazi. Mnohí v cirkvi však, zdá sa, že by i radi konali, ale už sú sami popletení. Tak ako bratislavská kaviareň modeluje verejnú mienku v prospech marxisticko-liberálnych myšlienok, tak kresťanská kaviareň modeluje pre tieto myšlienky cirkev. Len pojmoslovie je iné. Jedni hovoria o humanizme a ľudskosti, druhí o láske k blížnemu, pričom zabúdajú dodať, že hriech – teda páchanie zla – je neprípustné a nesmie byť tolerované. Potom to samozrejme všetko dostáva iný význam – rozmer a zmetenie veriacich pokračuje.

V takej kauze ako vymazané kríže v Lidli mala celá cirkev zahučať, že by sa to tu všetko zatriaslo. Na Slovensku má ešte na to silu. Mala vydať oficiálne stanoviská, rozposlať ich do všetkých médií, dožadovať sa vysielacieho času, minimálne vo verejnoprávnej televízii a rozhlase. A bola by ho, aj keď so škrípaním zubov, dostala. Mala sa obrátiť na všetkých relevantných politikov, aby s korporáciou urobili poriadok, atď. Nie pastiersky list je cesta, ak sa útok na cirkev odohráva mimo kostolov, ale verejný priestor. Lebo útok je nasmerovaný proti cirkvi, ale pred očami všetkých, vo verejnom priestore, preto i odpoveď musí byť taká.

Na vymazané kríže cirkev nezareagovala. A kedy chce zareagovať? Keď budú strhávať kríže reálne, z kostolov? Lebo potom asi veriaci budú protestovať, ale čo ostatní, neveriaci, ako sa k tomu postavia, keď sa vlastne ani nedozvedeli, že je tu nejaký problém?

Ľuboš Macko