Môj profil 
Predplatné
Larry H. Summers, bývalý americký minister financií a vplyvný harvardský profesor, v článku v denníku Washington Post volá po konci 100-dolárovej bankovky. Summers bol jedným z prvých špičkových ekonómov, ktorí začali rozvíjať myšlienku zrušenia hotovosti. V tej dobe – koncom roka 2013 – to bolo prvýkrát, čo niekto hovoril o prípadnom zavedení záporných úrokových sadzieb centrálnych bánk. Vtedy sa nápad stretol s odmietnutím, teraz zavádzajú záporné úrokové sadzby centrálne banky po celom svete – naposledy to bola japonská centrálna banka.
Podľa Summersa existovali diskusie o bankovkách s vysokou hodnotou už pri zavádzaní eura na konci roka 1990. Dokonca aj vtedy sa americká vláda chcela vzdať 100-dolárovej bankovky, pokiaľ na oplátku ECB nevydá bankovku s nominálnou hodnotou 500 eur. Plán nakoniec zlyhal kvôli Nemecku.
Summers v článku spomína vzťah medzi bankovkami s vysokou nominálnou hodnotou a trestnou činnosťou. Hovorí, že 500-eurová bankovka je technicky známa ako „bin Ládin“. Nezákonné činnosti sa prevádzkuje ľahšie, ak jeden milión dolárov váži len 1 kg pri 500-eurových bankovkách. V porovnaní pri použití 20-euroviek by 1 milión vážil viac ako 22 kilogramov.
Kým Summers nevyžaduje, aby boli bankovky s vysokou hodnotou, teda 500 eur a 100 dolárov, okamžite stiahnuté z obehu. Avšak zastáva názor, že od tejto chvíle by nemali byť vytlačené žiadne nové bankovky v tejto hodnote.
V prípade, že sa eurozóna rozhodne spraviť tento krok, podľa Summers by sa iné krajiny dostali pod tlak, aby ich nasledovali – ako príklad uviedol Švajčiarsko, ktoré potom budú čakať podobné opatrenia.
Boj proti zločinu a terorizmu je považovaný za hlavnú zámienku: v skutočnosti však ide o strach bánk, že by ľudia mohli začať vo veľkom vyberať svoje peniaze z finančného systému. To by významne obmedzilo činnosť v sektore finančných služieb, dokonca by ho to mohlo úplne zlikvidovať. Preto ta snaha o zrušenie hotovosti. Ak by došlo k zrušeniu hotovosti pre občanov by to znamenalo, že by museli svojimi úsporami zachraňovať banky. Na úspory občanov by vláda mohla kedykoľvek siahnuť, ako sa to nedávno stalo vkladateľom v cyperských bankách. Nemohli by si svoje úspory ochrániť v hotovosti doma. Občan tak bude finančne a ekonomicky vydaný na milosť a nemilosť rozhodnutiam bánk a štátnych orgánov.
Netreba však ani zabúdať na fakt, že hotovostné transakcie nie sú kontrolovateľné, teda bankový sektor a vláda o nich nemajú prehľad. To sa však netýka elektronických platieb, po ktorých ostáva sledovateľná dátová stopa.
