Ako slovenské mestá vnímajú Ozbrojené sily SR?

Slovensko 01. augusta 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Roman Hanc)

Prinášame Vám prehľad spolunažívania slovenskej armády s jednotlivými mestami

Trebišov

Na území mesta Trebišov pôsobí vojenský útvar – 21. zmiešaný mechanizovaný prápor. Vzájomná spolupráca je podľa mesta na veľmi dobrej úrovni, týka sa rôznych oblastí, najviac však spoločenskej a kultúrno-spoločenskej. V minulosti vojaci útvaru pomáhali aj pri rôznych krízových situáciách v meste, ako boli povodne či snehové kalamity.

“Vojenský útvar vedie s mestom Trebišov aktívnu spoluprácu pri prípravách slávnostných aktov kladenia vencov pri rôznych príležitostiach, napríklad ukončenia 2. svetovej vojny, osláv SNP, pripomenutia si Dňa oslobodenia mesta a podobne,” uviedla pre TASR Martina Kužmová z kancelárie primátora. Predstavitelia mesta sa zároveň pravidelne zúčastňujú na slávnostných aktoch odchodu či príchodu vojakov z alebo do rôznych zahraničných misií.

Príslušníci mechanizovaného práporu sa zapájajú aj do osláv Dni mesta Trebišov, ktoré sa každoročne konajú v druhej polovici leta. “Prínos ich aktivít a prezentačnej činnosti je pre verejnosť pozorovateľný. Ukážkami vojenskej techniky, zbraní, dynamickými ukážkami sebaobrany s použitím streliva a imitačného materiálu, ale aj fingovaným vojenským výcvikom získavajú najmä najmladší Trebišovčania reálnu predstavu o charaktere pracovných povinností profesionálov v uniformách,” konštatovala Kužmová.

Sereď

Vojenská posádka je podľa obyvateľov Serede súčasťou mesta od nepamäti. Konkrétne niekoľko desiatok rokov, od roku 1949, preto sa stala už jeho prirodzenou súčasťou. Kontakty so Ženijným práporom Pozemných síl OS SR, ktorý v seredských kasárňach sídli, označil súčasný primátor Serede Martin Tomčányi za intenzívne.

“Naše vzťahy majú podobu v zastúpení predstaviteľov mesta na akciách práporu a recipročne na účasti veliteľa, členov jeho štábu a vojakov na podujatiach organizovaných mestom,” uviedol Tomčányi pre TASR. Vojaci sa zúčastňujú na väčšine aktivít, akými sú brigády, kultúrne podujatia, akcie pre školy a podobne. Mesto im v rámci svojich možností podľa primátora vychádza tiež v ústrety, spolupracuje aj s organizáciou Zväz vojakov SR – klub Sereď a UN Slovakia – veteráni. “Veľmi pekným podujatím v ostatných rokoch býva spoločné organizovanie osláv Medzinárodného dňa detí v priestoroch vojenského areálu pri Váhu spolu s dobrovoľnými organizáciami, hasičmi, policajtmi, mestskou políciou, kynológmi, s ukážkami techniky a zásahov,” povedal Tomčányi.

Primátor povedal, že v minulosti sa opakovane stávalo, no v posledných rokoch na to nebol dôvod, že vojaci boli nasadení pri záchranných prácach napríklad pri živelných pohromách. “Pomáhali u nás pri povodniach, pri evakuácii obyvateľov, v ostatných rokoch sme našťastie neboli konfrontovaní s potrebou pomoci pri živelnej udalosti. Je však dobrý pocit, že tu sú a v prípade naliehavej potreby aj v čase mieru môžeme s ich pomocou počítať,” uviedol Tomčányi.

Nedávnu skúsenosť so ženistami zo Serede má len štyri kilometre vzdialená obec Vinohrady nad Váhom. Starostka Eva Hanusová požiadala v júli 2011 o pomoc, keď sa začal zosúvať svah nad dedinou. “Prišli zo Serede, ale aj Hlohovca a Nitry a boli u nás štyri dni. Vojaci ručne, lebo pre techniku to nebolo dostupné, vykopávali v blate rigoly, klčovali porast, odvádzali vodu. Bez nich by sme to nikdy neboli urobili, nemali sme na to ani sily, ani prostriedky. Sme im veľmi vďační,” uviedla Hanusová pre TASR.

Že Ženijný prápor Sereď nemá od pomoci nikdy ďaleko, dokazuje aj udelenie ocenenia Vojenský čin roka 2014, v kategórii pomoc verejnosti. Získali ju za 30 rokov trvajúcu spoluprácu a podporu Domova sociálnych služieb (DSS) pre deti a dospelých Šoporňa – Štrkovec. Ženisti dvakrát ročne v dobrovoľnej zbierke darujú financie na potrebné skvalitnenie života klientov zariadenia. Teraz v júni pomohli pri organizácii Medzinárodných rybárskych pretekov pre mentálne postihnutých Zlatá rybka 2015, v marci odchádzali obohatení kultúrnymi zážitkami zo Štrkoveckej barónky – súťaže divadiel DSS Trnavského samosprávneho kraja.

Martin

Mesto Martin už niekoľko rokov spolupracuje s Ozbrojenými silami (OS) SR predovšetkým pri organizovaní dôstojných pietnych aktov, oslavách oslobodenia mesta, víťazstva nad fašizmom a Slovenského národného povstania. TASR o tom informovala hovorkyňa mesta Martin Zuzana Kalmanová.

“Tento druh spolupráce sme neskôr povýšili aj na vytváranie priestoru pre organizovanie spoločných podujatí. Príkladom je už tretí ročník otvorenia letnej cyklistickej sezóny a zároveň prehliadka armádnych súborov Folk Rock Army, ktoré sa súčasne konajú každoročne začiatkom mája,” uviedla Kalmanová.

Doplnila, že okrem toho zabezpečuje armáda pri podujatiach cestovného ruchu ukážky bojovej techniky a podobné atrakcie pre malých i väčších návštevníkov. “Na základe týchto skúseností možno hodnotiť našu vzájomnú spoluprácu ako obojstranne prospešnú,” dodala hovorkyňa mesta Martin.

Močiar

Vojenský útvar v katastri obce Močiar je najvyššie položeným trvalo obsadeným pracoviskom celých Ozbrojených síl (OS) SR. Podľa hovorkyne ministerstva obrany Martiny Ballekovej ide o jednotku Brigády velenia riadenia a prieskumu Vzdušných síl OS SR.

Starostka Močiara Adriana Vančová si spoluprácu s vojenským útvarom pochvaľuje. “Poskytujeme im multifunkčné ihrisko, ktoré oni využívajú v rámci telesnej výchovy, chodia si naň zahrať futbal a podobne. Oni nám zase pomáhajú tak, že majú cestu hore na vojenský útvar, ktorú využívajú aj naši občania a ministerstvo obrany poskytuje finančné prostriedky na rekonštrukciu,” podotkla s tým, že tento rok ju zrekonštruovali. Útvar sa nachádza približne 1,5 kilometra nad obcou. Cesta je tak prínosom aj pre miestnych, ktorí ju využívajú ako prístupovú kominukáciu k poliam, pričom obec sa nemusí starať ani o jej zimnú držbu.

Prítomnosť vojakov si však starostka pochvaľuje aj v inej rovine. “Nedávno mali Deň otvorených dverí, tak boli hore naše deti. Naopak, prídu aj oni, keď máme napríklad oslavy MDD, tak vo svojom voľnom čase prídu aj so svojimi rodinami a podobne,” povedala Vančová. Obec, našťastie, zatiaľ podľa jej slov nepostihla vážnejšia mimoriadna situácia, keď by bola odkázaná na profesionálnu pomoc vojakov.

Príslušníci roty kedysi v dedine aj bývali. Bytovka, ktorá sa tam nachádza, bola kedysi vojenská. “Boli tam vojenské byty, až v roku 1999 to prešlo na obec, pretože im postavili novú bytovku na Drieňovej v Banskej Štiavnici,” informovala starostka s tým, že sa tam nachádza 12 bytov, ktoré sú dnes všetky obývané.

Priestory roty rádiolokačného prieskumu Močiar sa nachádzajú v Štiavnických vrchoch. Jeho zabezpečovacia časť je v nadmorskej výške okolo 730 metrov nad morom a bojová vo výške 792 metrov. Ako uvádza ministerstvo, rota zabezpečuje nepretržitý rádiolokačný prieskum vzdušného priestoru Slovenska a plní úlohy v rámci NATINADS.

Zemianske Kostoľany

Ešte pred niekoľkými desaťročiami našli vojaci svoje pôsobisko v hornonitrianskej obci Zemianske Kostoľany. Samospráva obce prievidzského okresu hodnotí súžitie s vojenským útvarom ako dobré, spoločne sa podieľajú aj na viacerých podujatiach.

Posádka, ako priblížila pre TASR zástupkyňa starostky Zemianskych Kostolian Ivana Plachá, je v obci, niekdajších Dolných Lelovciach, dnes v lokalite Pod horou, od konca 30. rokov, keď do nej prichádzali nielen príslušníci armády, ale aj tí, ktorí sa podieľali na výstavbe objektov, okrem iných aj ubytovacích. “Až do 50. rokov administratívne patrila časť, kde posádka operuje, Novákom, potom sa však zlúčila s Kostoľanmi. Občania teda žijú s vedomím, že tu posádka je už celé desaťročia,” poznamenala.

Za posledné obdobie, skonštatovala Plachá, sa spolupráca obce s vojakmi veľmi zintenzívnila. “Máme dobré skúsenosti s vojenskou posádkou, pomáhali pri organizovaní rôznych podujatí, ale najväčšiu pomoc nám poskytli napríklad vlani pri organizovaní výročia Slovenského národného povstania. Teraz spolupracujú so školou na účelových cvičeniach, čiže takto prezentujú svoju prácu aj navonok,” ozrejmila. Bližšiu spoluprácu obce so Zásobovacou základňou III podľa Plachej ukáže vždy až nejaká aktivita, ktorú obecný úrad pripravuje a osloví vojakov o pomoc. Na druhej strane, ak by posádka potrebovala s niečím pomôcť, obec je pripravená vyjsť jej v ústrety.

“Nikdy som neuvažovala nad tým, či sa cítim bezpečne kvôli tomu, že tu posádka je, možno preto, že tu celý život s tým žijem. Žijem celý život aj s tým, že je tu elektráreň, že sú tu iné podniky, ktoré nám prinášajú to, čo život, aj plus aj mínus,” dodala Plachá.

Zemianske Kostoľany spolupracujú aj s tamojším Výcvikovým a testovacím centrom radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, ktoré patrí pod Vojenský útvar 1606 Nováky. Obec im poskytuje priestory pre členov zahraničných delegácií, ktoré tam prídu, prijíma ich, čím sa podieľa na reprezentácii Slovenska vo svete.

Žilina

Pomoc Ozbrojených síl (OS) SR využilo mesto Žilina pri výskyte diviačej zveri na sídlisku Hájik. Hovorca mesta Žilina Pavol Čorba pripomenul, že mesto môže s OS SR, ktoré sú súčasťou integrovaného záchranného systému, spolupracovať pri riešení mimoriadnych udalostí.

“Ide o prípady, kedy je potrebné nasadenie ťažkej techniky pri záchranných prácach. Od roku 2012 nebolo nutné využiť ich sily a prostriedky pri riešení mimoriadnych udalostí,” uviedol Čorba.

Podľa hovorcu 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline Mária Pažického spolupracujú s mestom Žilina najčastejšie poskytnutím príslušníkov pluku pre dôstojný priebeh pietnych aktov, osláv, kladení vencov pri výročiach oslobodenia či víťazstva nad fašizmom. “K vzájomnej kooperácii prichádza i v čase prijímania zahraničných návštev, či už mestom Žilina, alebo 5. plukom – recipročne si dopĺňame obsah programov. Žilinskí špeciáli sa snažia prispieť účasťou s vybranými druhmi techniky a zbraní k vzdelávaniu a výchove nasledujúcich generácií a šíreniu dobrého mena OS SR na branných dňoch, dňoch detí organizovaných v rôznych stupňoch a druhoch vzdelávacích inštitúcií a škôl, ktorých zriaďovateľom je práve mesto Žilina,” doplnil Pažický.

Zdôraznil, že pre domáci krízový manažment je 5. pluk špeciálneho určenia pripravený pomôcť samospráve v zmysle platnej legislatívy pri riešení mimoriadnych situácií obyvateľov mesta. “Aktivity mesta Žilina nevynechávajú príslušníci pluku ani vo voľnom čase a snažia sa byť nápomocní. Za zmienku stojí pomoc pri eliminácii výskytu diviačej zveri ohrozujúcej obyvateľstvo miestneho sídliska Hájik a majetok jeho obyvateľov,” uzatvoril hovorca 5. pluku špeciálneho určenia.

Kuchyňa

Ak by bolo v blízkosti obce Kuchyňa na Záhorí niečo iné ako vojenské letisko, napríklad továreň, nemocnica či starobinec, pre obec by to podľa starostu Kuchyne Róberta Bujnu malo možno väčší efekt. O letisku hovorí ako o niečom, čo je len v blízkosti, no nie je súčasťou obce.

Bujna priznal, že letisko neprináša obci prakticky žiadny ekonomický prínos. “Je tam zamestnané minimálne množstvo ľudí z Kuchyne,” uviedol. Pre obec je určitým benefitom len to, že vďaka letisku nie je pre verejnosť Kuchyňa na Záhorí neznáma. “Väčšinou ľudia na Slovensku vedia, že ak povieme Kuchyňa, tak sa opýtajú či je to tam, kde je vojenské letisko,” vysvetlil. Hoci na letisku, ktoré je vybavené i leteckou vojenskou strelnicou, cvičili aj Američania či Francúzi, žiadne bližšie väzby sa podľa starostu nezrodili. Vlažným nechávajú Bujnu aj úvahy o možnom zrušení vojenského letiska. “Istotne sa nikto nebude pýtať na náš názor, a preto nám to je viac-menej jedno,” povedal pre TASR.

Prvé historické zmienky o prítomnosti leteckých útvarov v blízkosti Kuchyne sa datujú do rokov 1922 a 1924. V roku 1939 došlo k okupácii územia nacistickým Nemeckom a postupnému využívaniu ako letiska, tak aj priľahlého výcvikového priestoru. V období rokov 1945 až 1989 bola na území letiska postupne vytvorená výcviková základňa letectva, zabezpečujúca plnenie bojového výcviku pre takmer všetky letecké útvary Československej ľudovej armády (ČSĽA), fungujúca v priamej podriadenosti 10. Leteckej armády. V roku 1999 bolo podpísané memorandum o porozumení o využívaní leteckej strelnice útvarmi leteckých síl USA v Európe. Na letisku sa nachádzajú transportné lietadlá.

Poslaním Dopravného krídla generála M.R. Štefánika Kuchyňa, ako znie oficiálny názov tohto útvaru Vzdušných síl OS SR, je zabezpečenie taktickej leteckej prepravy osôb, materiálu a výzbroje, výpomoc v plnení úloh leteckej pozemnej pátracej služby a plnenie úloh pozemnej pátracej záchrannej služby.

Sliač

Ako korektné a bezproblémové označujú zástupcovia mestskej samosprávy v Sliači spolužitie mesta s vojakmi a obslužným personálom tamojšej leteckej základne. Sliačske letisko, ktoré zabezpečuje obranyschopnosť krajín NATO, je však pre asi 5000 obyvateľov Sliača nielen zárukou zamestnanosti, ale má aj svoje záporné stránky, keďže prináša do mesta hluk a ľudia vnímajú tiež negatívne dopady leteckej činnosti na životné prostredie.

“Tie prínosy sú jednoznačne v oblasti zamestnanosti, keďže na letisku pracuje približne 1000 ľudí a značná časť ich pochádza práve z nášho mesta,” povedal TASR primátor Sliača Daniel Dunčko.

Letisko tak po svojom rozmachu v uplynulých desiatich rokoch nahrádza v zamestnanosti sliačske kúpele, ktoré sú dlhodobo v útlme a počet ľudí tam zamestnaných v novodobej histórii mesta výrazne klesol. Vojaci navyše priniesli do Sliača aj zvýšený ruch v obchodoch či v oblasti služieb.

“Zvýšil sa nám tiež záujem o mesto zo strany zahraničných turistov. K vojakom totiž nezriedka prichádzajú kolegovia z iných krajín s rodinami na dovolenky,” pripomenul primátor.

Od roku 2010 sa na letisku konajú aj prestížne medzinárodne letecké dni SIAF, na ktoré prichádza i vyše 100.000 návštevníkov. V tom čase sú všetky ubytovacie kapacity v meste i okolí plné už týždne dopredu.

Letecké dni však časť obyvateľov Sliača nepovažuje za prínos. V uplynulých rokoch založili iniciatívu s názvom Dajme občanom Sliača ticho, ktorá poukazuje práve na hluk a zhoršenie stavu ovzdušia najmä pri nácvikoch na letecké dni, ako aj v čase ich konania.

Keďže mesto má len minimálny finančný prínos z letiskových daní z pozemkov či nehnuteľností (väčšia časť sa nachádza v katastri obce Sielnica), primátor by bol rád, keby takto postihnuté mestá mohli dostávať aj nejaké zákonné kompenzácie, vypočítané napríklad na jedného obyvateľa. “Bola by to aspoň čiastočná náhrada za to, že naši občania musia znášať záťaže, ktoré nie sú výsledkom ich činnosti, ale dopadom na nich po rozhodnutiach štátnych a mocenských orgánov a inštitúcií,” uzatvoril Dunčko.

Vlkanová

Centrum výcviku a kynológie Vojenskej polície sa nachádza v katastrálnom území dvoch obcí v Banskobystrickom okrese, a to Vlkanová a Hronsek. Centrum vykonáva na základe požiadaviek organizačných zložiek ministerstva obrany výcvik psovodov a služobných psov, odbornú prípravu kynológov útvarov, profesionálnych vojakov a zamestnancov na úseku kynológie. Podľa starostu Vlkanovej Ľubomíra Longauera obec prítomnosť centra vníma pozitívne.

Ako pre TASR konštatoval starosta, armádni kynológovia sú ochotní kedykoľvek prísť do ich školy či škôlky a ukážkovou činnosťou priblížiť deťom svoju prácu. Vždy vopred upozornia, keď majú cvičenie a vykonávajú nejaké streľby, aby sa obyvatelia nevystrašili.

“Žiadnu oficiálnu dohodu s nimi nemáme podpísanú, ale platí nepísané pravidlo, že v prípade nejakej živelnej udalosti, napríklad záplav a podobne, ich prioritne nasadia a pomôžu obci. Môžeme sa na nich v prípade núdze spoľahnúť,” dodal Longauer.