Zoológ z Univerzity Komenského pomohol odhaliť deväť druhov obojživelníka známeho ako jaskyniar

Výskum spoluviedol Daniel Jablonski z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. TASR o tom informovala hovorkyňa UK Eva Kopecká s tým, že výsledky publikované v medzinárodnom časopise Amphibia-Reptilia zásadne menia pohľad na rozmanitosť a ochranu týchto živočíchov.

Obojživelník, známy ako jaskyniar, má bledé telo, zakrpatené oči, vonkajšie žiabre a dožíva sa viac ako 100 rokov. Vďaka svojmu nezvyčajnému vzhľadu a spôsobu života sa stal symbolom jaskýň Dinárskeho krasu a patrí medzi najznámejšie jaskynné živočíchy sveta. V roku 1768 sa jaskyniar stal prvým vedecky opísaným jaskynným živočíchom na svete. Ani viac ako 250-ročná história výskumu však nestačila na objasnenie jeho skutočnej druhovej rozmanitosti.

Medzinárodný tím zoológov prehodnotil poznatky o genetickej, morfologickej, geografickej aj ekologickej rozmanitosti jaskyniarov v Dinárskom krase, teda na území od severovýchodného Talianska cez Slovinsko a Chorvátsko až po Bosnu a Hercegovinu.

Výsledky potvrdili skoršie predpoklady, že populácie považované za jediný druh v skutočnosti predstavujú deväť samostatných druhov. Ich evolučné línie sa od seba oddeľovali približne pred štyrmi až 16 miliónmi rokov. Tri druhy získali úplne nové vedecké mená: Proteus bosniensis z Bosny a Hercegoviny, Proteus ikae z chorvátskej Istrie a Proteus maurii zo severovýchodného Talianska. Medzi deviatimi druhmi je aj čierny jaskyniar (Proteus parkelj) zo Slovinska, ktorý má na rozdiel od svojich bledých príbuzných tmavé sfarbenie a vyvinuté oči.

Výskum má aj historický rozmer. V roku 1850 rakúsky zoológ Leopold Fitzinger rozlišoval sedem druhov jaskyniarov, no jeho závery zapadli do zabudnutia.

Vedci teraz analyzovali 259 muzeálnych exemplárov vrátane 47 historických jedincov, ktoré skúmal samotný Fitzinger a ktoré sa dodnes uchovávajú vo Viedni. „Je pre mňa fascinujúce, že prírodovedci už pred takmer dvoma storočiami dokázali rozpoznať rozdiely, ktoré dnes potvrdzujeme pomocou moderných metód. Fitzinger pritom nemal k dispozícii nič iné než pozorovanie a meranie. Po 176 rokoch sa tak k časti jeho záverov vraciame,“ vysvetlil Jablonski, ktorý s Prírodovedným múzeom vo Viedni spolupracuje. Výskumu obojživelníkov a plazov Balkánu sa venuje viac ako 20 rokov.

Nová štúdia jaskyniarov nadväzuje na jeho dlhodobý výskum biologickej rozmanitosti Balkánu a procesov, ktoré ju formovali. Tento výskum má preňho aj osobný rozmer. „S jaskyniarmi som sa prvýkrát stretol ako desaťročný chlapec počas návštevy jaskyne na Istrii. Tento zážitok zásadne formoval môj záujem o faunu Balkánu,“ povedal.

Štúdia odhalila, že niektoré druhy majú oveľa menšie geografické rozšírenie, než sa predpokladalo. Podľa predbežného hodnotenia autorov na základe kritérií Medzinárodnej únie na ochranu prírody by sedem druhov malo patriť do kategórie ohrozených a dva medzi kriticky ohrozené. „Hoci genetické rozdiely medzi jednotlivými populáciami boli známe už skoršie, jaskyniara verejnosť vnímala ako jeden druh s rozsiahlym areálom. Teraz je oficiálne potvrdené, že ide o deväť druhov, z ktorých niektoré obývajú extrémne malé územia. Ak je taký druh obmedzený na jediný podzemný vodný systém, vážne znečistenie môže ohroziť celú jeho populáciu. Vyhynutie by znamenalo nenávratnú stratu miliónov rokov evolúcie,“ upozornil Jablonski.

Výskum vznikol v spolupráci odborníkov z viacerých európskych krajín a v rámci iniciatívy Taxonomickej komisie Európskej herpetologickej spoločnosti. Prvým autorom štúdie je Christophe Dufresnes z Národného prírodovedného múzea v Paríži, ktorý výskum viedol spoločne s Jablonským a Prírodovedným múzeom vo Viedni.