Verejný ochranca práv: Napriek zastaveniu konania ústavným súdom pretrvávajú pochybnosti o ústavnosti napadnutej právnej úpravy umožňujúcej legalizáciu nepovolených stavieb

Vecne sa Ústavný súd nezaoberal namietaným nesúladom

Dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že napadnuté ustanovenie pôvodného stavebného zákona stratilo platnosť k 1. aprílu 2025. Ústavný súd sa tak v tomto konaní vecne nezaoberal namietaným nesúladom právnej úpravy s ústavou.

„Dôležité je uviesť, že hoci napadnuté ustanovenie formálne stratilo platnosť, jeho normatívny obsah sa prostredníctvom prechodného ustanovenia nového stavebného zákona naďalej uplatňuje v praxi,“ upozorňuje verejný ochranca práv.

V návrhu doručenom Ústavnému súdu 15. decembra 2025 verejný ochranca práv namietal predovšetkým rozpor napadnutej právnej úpravy s princípmi právneho štátu, právnej istoty a rovnosti, keďže podľa jeho názoru neodôvodnene zvýhodňovala vlastníkov nepovolených  stavieb oproti stavebníkom, ktorí postupovali v súlade so zákonom. Poukazoval tiež na možné zásahy do vlastníckeho práva a práva na súdnu a inú právnu ochranu dotknutých osôb, najmä vlastníkov susedných nehnuteľností, ktorí podľa jeho argumentácie nemali v konaní o preskúmaní spôsobilosti stavby na užívanie postavenie účastníkov konania,  a preto v ňom nemohli uplatňovať svoje procesné práva. Pokračujúcu aplikáciu pôvodnej právnej úpravy pri preskúmaní spôsobilosti stavieb na užívanie umožňuje § 84 ods. 7 písm. a) nového Stavebného zákona č. 25/2025 Z. z. Toto ustanovenie umožňuje za zákonom stanovených podmienok postupovať podľa pôvodných predpisov aj
pri žiadostiach podaných po zrušení pôvodného stavebného zákona.

„Amnestia vysiela signál, že dodržiavanie práva sa neoplatí a za kratší koniec ťahajú poctiví obyvatelia štátu,“ upozorňuje verejný ochranca práv.

Zrušená úprava bude ovplyvňovať právne postavenie ľudí až do konca roka 2040

„Z môjho pohľadu ide o právny paradox. Máme ustanovenie zákona, ktoré už formálne neplatí, ale jeho normatívny obsah sa naďalej používa pri rozhodovaní stavebných úradov a môže vyvolávať konkrétne právne účinky. Práve v tom vidím problém, ktorý si zaslúži pozornosť z hľadiska ochrany základných práv. Samotné zrušenie zákona totiž neznamená, že sporná právna úprava prestala ovplyvňovať právne postavenie ľudí,“ uvádza verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.

Verejný ochranca práv pri príprave návrhu vychádzal z rozlišovania medzi formálnou platnosťou právneho predpisu a pokračujúcou aplikovateľnosťou jeho normatívneho obsahu. Za rozhodujúcu považoval skutočnosť, že zákonodarca prostredníctvom  nového, platného a účinného zákona výslovne zachoval možnosť uplatňovať pôvodnú právnu úpravu.

Napriek tomu Ústavný súd konanie zastavil z procesných dôvodov, keďže napadnuté ustanovenie stratilo platnosť. Ústavný súd sa tak v tomto konaní vecne nezaoberal namietaným nesúladom právnej úpravy s ústavou.

Verejný ochranca práv upozorňuje aj na ďalšiu zmenu stavebnej legislatívy. Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu stavebného zákona (zákon č. 243/2026 Z. z.), ktorá s účinnosťou od 1. januára 2027 predlžuje lehotu na podanie žiadostí o preskúmanie spôsobilosti stavieb na užívanie z 31. marca 2029 až do 31. decembra 2040. Predlžuje sa tak obdobie, počas ktorého bude  možné za zákonom stanovených podmienok uplatňovať aj právnu úpravu, ktorej súlad s ústavou verejný ochranca práv namietal.

„Uznesenie Ústavného súdu rešpektujem. Otázky ochrany základných práv, ktoré som vo svojom návrhu otvoril, však zostávajú aktuálne. Je potrebné vnímať nielen záujem na usporiadaní právnych vzťahov k nepovoleným stavbám, ale aj ochranu vlastníckych a procesných práv osôb, ktorých sa takéto rozhodnutia môžu dotýkať,“ zdôrazňuje verejný ochranca práv.

Verejný ochranca práv v súčasnosti analyzuje doručené uznesenie Ústavného súdu, ako aj obsah a možné dosahy schválenej novely stavebného zákona účinnej od 1. januára 2027. Predmetom jeho posudzovania zostáva predovšetkým otázka, či právna úprava poskytuje dostatočné záruky ochrany základných práv a slobôd dotknutých osôb. Zároveň skúma, či a za akých právnych podmienok by bolo možné v súvislosti s touto právnou úpravou opätovne sa obrátiť na Ústavný súd.