Zlé správy pre Slovensko. Potápame sa

Slovenský priemysel v druhom mesiaci roku 2023 dosiahol najnižší februárový výkon za posledné štyri roky. V priemyselnej výrobe spomalil najmä gumárenský priemysel, viaceré odvetvia evidovali poklesy nad 20 %.

Z hľadiska štruktúry podľa hlavných priemyselných zoskupení medziročne o šestinu (okolo 15 %) klesla produkcia súvisiaca s energetikou a tiež produkcia predmetov dlhodobej spotreby, o viac ako 8 % sa znížila aj medzispotreba. Produkcia predmetov krátkodobej spotreby bola približne na vlaňajšej úrovni.

V súhrne za dva mesiace roka 2023 priemyselná produkcia medziročne klesla o 6,6 %, pričom najvýznamnejší vplyv mal pokles v gumárenskej výrobe a produkcii počítačov.

Vplyv cien potravín na celkovú infláciu je na Slovensku jeden z najvyšších v rámci EÚ.

Podľa makroekonomického analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša, ceny potravín v decembri 2022 rástli v SR medziročne o 29 % a okolo tejto úrovne sa držia aj dnes. Medziročný takmer tretinový rast cien nás z pohľadu EÚ radí na piate miesto za Maďarsko a pobaltské krajiny.

Vo všeobecnosti podľa analytika platí, že čím je priemerný príjem v krajine vyšší, tým pomerovo menšiu časť svojich platov ľudia minú za potraviny.

„Kým u nás je váha potravín v spotrebnom koši takmer štvrtina, v EÚ je to v priemere necelých 16 % a v susednom Rakúsku iba 11 %. Česi minú na potraviny 19 %. Kým teda u nás k medziročnej inflácii v decembri prispeli potraviny na Slovensku 6 percentuálnych bodov, v susednom Rakúsku sa potraviny podieľali na celkovej inflácii 2 %, pričom ceny potravín tam rástli v rovnakom období medziročne o 16 %,” doplnil.

„Druhým faktorom je samotný rast cien, ktorý je u nás vyšší. Za vyšším absolútnym medziročným rastom potravín vidíme predovšetkým medziročne zvýšené ceny vstupov do poľnohospodárskej výroby,” vysvetlil Kočiš.

Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka, infláciu vo februári ťahali nahor viaceré položky základnej spotreby, ako sú energie na bývanie či potraviny. Koršňák vysvetľuje, že potraviny tak boli naďalej zodpovedné za tretinu medzimesačne a približne 40 percent medziročnej inflácie a ústup medziročnej inflácie z rekordných úrovni bude len pozvoľný – medziročná inflácia by sa mohla udržať v dvojciferných úrovniach počas väčšiny roka.

Analytik tiež upozornil na štedré dotovanie cien energií, ktoré podľa neho nebude dlhodobo udržateľné.

„A keďže návrat cien plynu či elektriny na trhu naspäť na úrovne spred eskalácie konfliktu na Ukrajine zatiaľ neočakávame, domácnosti sa musia pripraviť na postupné zreálňovanie cien plynu, tepla a elektriny aj v nasledujúcich rokoch. To by malo držať infláciu na Slovensku vychýlenú výraznejšie nad priemer minulého desaťročia aj inflačný cieľ ECB počas dlhšieho obdobia, minimálne však aj v rokoch 2024 a 2025,” dodal analytik UniCredit Bank.

Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny ukrajujú z nákladov domácností podľa analytičky Wood & Company Evy Sadovskej približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca zhruba o štvrtinu celkových spotrebných výdavkov.<

Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Zákazníci v obchodoch platili vo februári výrazne viac v podstate za všetky kategórie potravín. Mlieko, syry a vajcia zdraželi za rok o takmer 40 percent (37,1 %). Cena bývania narástla o 14,3 %.

Keď Vladimír Mečiar preberal zodpovednosť za vznik Slovenskej republiky, mnohí nedávali Slovensku nádej, že prežije najmä ekonomicky. Napriek čiernym prognózam sa vláde Vladimíra Mečiara, podarilo dosiahnuť to, že slovenská koruna bola istú dobu dokonca silnejšia ako česká. Dnes Česká republika 30 rokov po rozdelení Československa vytvára približne o štvrtinu vyšší hrubý domáci produkt na osobu ako Slovensko. Pri zohľadnení parity kúpnej sily je na tom Česká republika oveľa lepšie, keďže dosahuje 91 % priemeru EÚ v HDP na obyvateľa, zatiaľ čo Slovensko iba 68 %. Za tento nelichotivý stav môžu práve tí politici, ktorí rozdelenie spoločného štátu a vznik Slovenska nikdy nechceli, neverili mu, no i napriek tomu všetkému, sa neskôr dostali do vedenia štátu, aby sa k nemu správali macošsky, čisto oportunisticky, bez čo i len štipky národnej hrdosti.