Môj profil 
Predplatné
Ministerstvo spravodlivosti podľa Žitňanskej momentálne nemá pripravený žiadny legislatívny zámer smerujúci k zmene Ústavy SR. „Na akúkoľvek zásadnú zmenu, ktorá vyžaduje zmenu ústavy, musí byť v parlamente ústavná väčšina a predtým musí vzniknúť nejaká zhoda v rámci vládnych strán, a do tohto štádia sme sa nedostali,“ povedala účastníkom konferencie. Vie si dokonca predstaviť, že sa nakoniec bude koalícia zaoberať len nastavením kritérií na ústavných sudcov, nie procesom.
„Nemôžem to vylúčiť,“ odpovedala Žitňanská na otázku médií, či nehrozí, že sa voľba deviatich členov Ústavného súdu SR neuskutoční na budúci rok doterajším spôsobom.
„Myslím si však, že tá téma ešte príde na stôl a musí prísť na stôl, pretože je to súčasť programového vyhlásenia vlády,“ nevylúčila, že ešte dôjde k zmene ústavy. „Priestor na to ešte vidím, ale je veľmi krátky,“ vysvetlila s tým, že bez dohody v koalícii návrh nepredloží.
„Reálne si myslím, že pred nami stojí obrovská úloha, lebo voliť akýmkoľvek modelom deväť sudcov Ústavného súdu na 12 rokov je obrovská zodpovednosť,“ zdôraznila Žitňanská. Má ambíciu, aby sa na posty dostali dôveryhodní ľudia. „V zásade, keby sme sa dokázali zhodnúť na nejakých kritériách, tak v skutočnosti zmenu zákona nepotrebujeme. Ide o to, aby sme dokázali zvládnuť proces kreovania Ústavného súdu tak, aby mal, počas dlhého obdobia 12 rokov, širšiu dôveru. O nič iné nejde,“ zdôraznila.
Žitňanská v príspevku pred účastníkmi konferencie priznala, že politici v minulosti pri obsadzovaní Ústavného súdu zlyhali. Právnik spolupracujúci s Via Iuris Peter Wilfling verí, že tentoraz sa to nestane. „Ak dovolia politici, aby padla dôvera ľudí v Ústavný súd, tak potom sa to môže veľmi rýchlo a veľmi nepekne vrátiť cez to, že vo voľbách získajú úspech rôzne extrémistické politické sily,“ varoval. Vo Via Iuris dúfajú, že proces nastavenia nových kritérií výberu ústavných sudcov sa začne čoskoro.
„Na rozhýbanie prípadných legislatívnych zmien je už menej ako rok. Vo februári 2019 na Ústavnom súde nezostane kameň na kameni, čiže bude personálne zemetrasenie, úplne iný Ústavný súd, ktorý bude činný až do roku 2031,“ upozornil Wilfling. „Dúfame, že politické rokovania medzi koaličnými stranami sa pohnú a navrhnú riešenie, aby bol zvolený dôveryhodný Ústavný súd, ktorý v konečnom dôsledku posilní dôveru verejnosti, že demokratický právny štát je schopný naprávať aj vlastné zlyhania,“ doplnil.
„Situácia je ozaj kritická a očakávam, že sa vyvinie určitý odborný, aj politický tlak na to, aby sa, aj keď nedôjde k zmene ústavy alebo k zásadnej zmene zákonnej úpravy, zauvažovalo nad tým, že tí budúci uchádzači, kandidáti a ústavní sudcovia už budú spĺňať také parametre, ktoré si zaslúži každý členský štát Európskej únie,“ uviedol novinárom bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák.
Zmeniť by sa mal podľa neho prístup Národnej rady SR k voľbe kandidátov. „Tejto zmene by malo predchádzať to, aby si každý navrhovateľ vrátane uchádzača uvedomil, či je spôsobilý a vhodný na taký vysoký súdny post, potom by si to mala uvedomiť aj Národná rada,“ ozrejmil Mazák. Spôsobilosť z jeho pohľadu znamená, že musí ísť o odborníka, ktorý, aj keď má hodnotové ukotvenie, uprednostňuje ochranu ústavnosti, plus je bezúhonný, nezávislý a nestranný.
Bývalý sudca českého Ústavného súdu Stanislav Balík radí Slovensku, aby vyberalo na posty ústavných sudcov statočných ľudí, ktorí sa dokážu postaviť aj tomu, kto ich menoval, majú konzistentné názory a sú do určitej miery predvídateľní. „Skúšal by som vyberať hrdých ľudí, statočných. Myslím si, že najväčší špecialisti na ústavné právo to nemusia byť. Ide predovšetkým o to, aby to boli slušní ľudia, ktorí majú odvahu kedykoľvek, čokoľvek urobiť, aj keď sa to nebude páčiť, aj keď za to budú kritizovaní, aj keď si získajú nepriateľov. Musia proste vedieť, že chránia ústavnosť, a to je vec, ktorá je nado všetko,“ zdôraznil.
Výber a voľba ústavných sudcov je aktuálnou témou. Vo februári 2019 sa bude meniť až 9 sudcov Ústavného súdu SR. Kandidáti sa budú voliť v priebehu roku 2018. Medzi parlamentom a prezidentom je v súčasnosti konflikt ohľadom toho, ktoré osoby by mali byť sudcami Ústavného súdu, tri sudcovské posty sú v dôsledku toho stále neobsadené.
V najbližšom období sa bude teda meniť až 12 z celkového počtu 13 ústavných sudcov. Vláda si vo svojom programovom vyhlásení stanovila, že navrhne prijatie ústavného zákona, ktorý sa bude týkať kreácie Ústavného súdu.
