Ak sa ale pozrieme na realitu, tak môžeme vidieť, že v minulosti boli napríklad zavedené pracovné nedele či legalizované interrupcie a to bez nejakej verejnej diskusie.
“Keď sa kedysi postupne uvoľňovali pravidlá na nedeľnú prácu, nespomínam si, žeby niekto v krajine, kde kultúrny vzťah k nedeli ako ku dňu odpočinku a návštevy kostola bol silný, sa usiloval o nejakú diskusiu alebo niečo vysvetliť. Jednoducho sa to zaviedlo a bodka.”
Ďalej je tu téma rodovej rovnosti. “Tým, čo vyplakávajú, ako sa tejto agende krivdí, by som rád pripomenul, že mi rovnako nie je známe, že by pri zavádzaní tejto ideológie do nášho právneho poriadku prebiehala nejaká diskusia. Nikto sa nás nepýtal, proste sa to rýchlo a bez veľkých cávikov prijalo a v duchu pravidla o žabe v hrnci sa čakalo, že si všetci na to postupne zvykneme. Keby sa kresťania v roku 2012 nespamätali a postupne stále viac nevzopreli, dnes sme úplne inde,” dodáva.
O interrupciách podľa neho platí to isté. Keď ich komunisti zavádzali, nepýtali či je verejnosť za, jednoducho to zaviedli. “Zabili nielen deti, ale aj ľudské svedomia.”
“Niekedy trvá roky, ba desaťročia, kým ľudia precitnú. Prieskumy ukazujú, že nedeľu v obchode tráviť takmer nikto nechce. Takže v čom je problém? Obviňovanie zo zavádzania náboženskej doktríny je smiešne. Nikto predsa nebude nikdy nikoho kontrolovať, ako nedeľu prežíva,” píše Ziolkovský a pokračuje:
“Poďme ďalej. Rodová rovnosť je zaklínadlo. Mám obavy, že s pôvodnou legitímnou témou o rovnosti mužov a žien pri plnení spoločenských úloh už nemá veľa spoločné. Máme X príkladov zo zahraničia, ako si prominenti rodovej rovnosti predstavujú ich aplikáciu v praxi. Ďakujem, neprosím. A interrupcie. Sú jednoznačným zlom. Prevencia a pomoc matkám v núdzi je dôležitá, zlepšime ju. Niet väčšieho symbolu neúcty k človeku v tejto krajine ako potratový zákon. Je dobrou správou, že po troch desaťročiach slobody sa črtá dohoda na väčšej ochrane práv nenarodených detí.”
Podľa Ziolkovského sa nedeľná práca a interrupcie zaviedli bez diskusie, na čo sme si časom museli zvyknúť. Dnes už ale zisťujeme, že to nepotrebujeme apreto je čas na to, aby sme to zmenili.
“Tak to proste zmeňme. Rodovú rovnosť v jej ideologickej podobe sme našťastie zaviesť nestihli. Za rovnaký prístup k mužom a ženám napríklad pri odmeňovaní a dôchodkoch však zápasiť určite treba.”
Ziolkovský dodáva, že je preto v poriadku, ak sa nájde dostatok poslancov, ktorí zmeny v týchto oblastiach presadia. Obvineniam zo zavádzania náboženských doktrín a obmedzovania slobody, strašenia a osočovania, sa vo verejnom živote podľa neho vyhnúť nedá.
“Celá plejáda známych liberálnych autorov (žiaľ, aj liberálnych teológov) v tom určite bude pokračovať v nádeji, že politikov, ktorí sa o to usilujú, verejne znemožní, poškodí a keď ich nezastaví, aspoň im reputačne ublíži. Poďme však svojou cestou a týchto prekážok sa nebojme. Tieto hodnoty sú totiž tak veľké, že stojí za ne bojovať aj za cenu nejakých šrámov. Majme porozumenie pre druhú stranu, neoplácajme zlým za zlé, ale rovnako sa nebojme presadiť riešenia, ktoré považujeme za správne. Modlime sa o dar múdrosti,” dodáva na závere.
Tatiana Stará