Môj profil 
Predplatné
Žilina 2. októbra (TASR) – Kultúrne centrum (KC) Stanica Žilina-Záriečie, ktoré otvorili pred desiatimi rokmi mladí nadšenci okolo združenia Truc sphérique, doteraz navštívilo vyše 150.000 ľudí zo 40 krajín sveta a uskutočnilo sa v ňom viac ako tisíc projektov a podujatí.
Stanica, ktorá doteraz funguje ako železničná zastávka, vyrástla podľa jej riaditeľa Mareka Adamova podobne ako mnoho kulturfabrík z občianskej iniciatívy revitalizujúcej prázdne industriálne priestory. „Ak sa niečo volá Stanica, znamená to, že sa tadiaľ melú ľudia. Nastupujú, vystupujú a tu to tak funguje. Tu človek nikdy nie je sám. V staničnej budove je divadelná sála, ateliéry, bar. A pribudla k nej Stanica S2, ktorá funguje ako väčšia sála,“ povedal Adamov.
Pre ľudí zo Stanice bolo podľa neho počas desiatich rokov symbolom staviteľstvo a budovanie. „Recyklácia rôznych materiálov, ktoré sú možno na vyhodenie, je jednou z ciest, ktorej sme sa posledných desať rokov venovali. Podarilo sa. Máme zrekonštruovanú budovu, druhú budovu S2 z pivných prepraviek a slamených balov a na ceste je tretí objekt S3 z lodných kontajnerov. Vďaka spolupráci s dobrými architektmi sme dokázali postupne premeniť celý priestor pod nadjazdom Rondel na miesto, kam sa chodí,“ skonštatoval riaditeľ KC Stanica.
Jedným zo šesťdesiatich členov občianskeho združenia Truc sphérique je projektový manažér Stanice Róbert Blaško. „Keď sme začínali, ani sme netušili, kam to až dospeje. Pre mňa tých desať rokov nie je o bilancovaní, pretože celý príbeh ide ďalej. Práve tým, že sme začali rekonštruovať Novú synagógu. Páči sa mi, že Stanica nezastala a nezostala osamelo stáť pod Rondlom. Keď sa pozrieme dozadu, dnes už hovoríme o stovkách ľudí, ktorí celej veci pomohli. Takže to akoby nie je ani náš projekt, ale dnes je to už dielo obrovskej komunity ľudí, ktorí sa zapojili. Či už finančne, ale hlavne dobrovoľnou prácou,“ doplnil Blaško.
Zdôraznil, že kultúrne centrum nie je len priestor pre súčasné umenie. „Vyrástla tu a ďalej vyrastá nová generácia mladých ľudí, ktorých nemotivujú financie, ale chuť zmeniť svet okolo. Alebo ešte lepšie – vybudovať si ten svoj, ktorý funguje inak. Je priateľskejší, ale aj kritickejší, je verejný a tvorivý, je komunitný. Stanica prežila 10 rokov aj vďaka silnej komunite, ktorú tvoria rovnako návštevníci, dobrovoľníci, ako aj sponzorujúce firmy a donori,“ dodal projektový manažér Stanice.
Za prvých desať rokov sa Stanica stala podľa jej programového riaditeľa Petra Hapča pravdepodobne najživšou kultúrnou inštitúciou v Žiline. „Snažíme sa, aby náš program nebol opakovaním toho istého, čo sa deje inde. Minimálne polovica z divadelných predstavení alebo koncertov je žilinskou alebo slovenskou premiérou. Aj po desiatich rokoch uprednostníme objavnosť pred masovosťou a tak to zostane,“ uzatvoril Hapčo.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukové záznamy.
.JPG)
.jpg)
