Zdechovský k Európskemu paktu o migrácii a azyle: “Povinná solidarita je protirečenie a sprostosť!”

Bratislava 6. októbra 2020 (HSP/Foto:TASR/AP-Flavio Gasperini/SOS Mediterranee via AP)

Aj v súčasnej situácii Európska únia rieši migráciu. Komisia vedená Ursulou von der Leyenovou predstavila nový návrh Európskeho paktu o migrácii a azyle. Český europoslanec Tomáš Zdechovský v tomto návrhu vidí rad vecí, ktoré víta. Na druhej strane, podľa jeho názoru, ale obsahuje aj rad problematických miest

Aktuálne pri otázke riešenia migrácie pretrváva napr. problém s navrátením odmietnutých žiadateľov o azyl. Aj napriek značnému poklesu počtu prichádzajúcich nelegálnych migrantov, v porovnaní s krízovým rokom 2015, sa totiž stále darí navracať len tretinu ľudí.

“Takýto stav samozrejme nie je naďalej vôbec žiadúci. Ľudia musia vedieť, že v Európe je potrebné pravidlá dodržiavať a ich porušovanie nebude tolerované. Komisia počíta s tým, že systém umožní počas niekoľkých mesiacov vracať oveľa väčšie percento migrantov bez nároku na azyl, než je súčasná približne tretina,” píše Zdechovský v blogu.

Tomu by mal napomôcť navrhovaný lepší postup pri kontrole prichádzajúcich migrantov. Plánuje sa zavedenie predbežného preverenia migrantov počas piatich dní. Návrh Európskej komisie má teda urýchliť a zefektívniť rozhodovanie o azyle a návratu migrantov do miesta ich pôvodu. S čím europoslanec nemá problém súhlasiť.

Problematická “povinná solidarita”

Návrh ale obsahuje aj značne problematické body, ako je napríklad prerozdeľovanie migrantov. Ako vysvetľuje Zdechovský v blogu, v rámci nového Európskeho paktu o migrácii azyle navrhovaného Európskou komisiou sa počíta s flexibilnejšou solidaritou medzi štátmi únie a väčším zapojením všetkým štátov.

“Teraz komisia vo svojom návrhu ponúka, aby si štáty mohli vybrať z dvoch možností, čo samozrejme môže vyzerať ako posun správnym smerom. Opak je ale pravdou. V skutočnosti môže navrhovaná ‘flexibilné solidarita’ predstavovať zdroj ďalšieho sporu jednak pri schvaľovaní, tak pri jej realizácii, pokiaľ sa návrh podarí schváliť,” upozorňuje Zdechovský.

V ďalšej časti blogu vysvetlil v čom vidí problém:

“Prvá možnosť by bola taká, že členské štáty budú môcť utečencov preberať. Ak prijmú utečencov z preťažených krajín, dostanú na každého človeka príspevok 10 000 eur, prípadne 12 000 eur za dieťa. Popri tom je štátom ešte ponúkaná alternatíva pre prípad, že nebudú chcieť migrantov prijímať. Členské štáty by mohli na vlastné náklady zariadiť návrat neúspešných žiadateľov o azyl.

Tu však narážame na problém. Na vrátenie späť majú krajiny osem mesiacov (v čase krízy len štyri), inak si musia dotknutých migrantov prevziať! Nehľadiac na to, že toto časové obmedzenie môže byť veľmi netaktické voči tretím krajinám, do ktorých majú byť migranti vrátení. Tretie krajiny budú môcť využiť túto obmedzenú dobu k vydieraniu európskych krajín alebo naťahovať proces navrátenie tak dlho, až nebude navrátenie migrantov vôbec možné. Aj táto druhá možnosť teda môže de facto znamenať relokáciu.”

V “kríze” sú kvóty opäť v hre

Ešte väčší problém však Zdechovský vidí v tom, že návrh zároveň pripúšťa, že v prípade výnimočného preťaženia niektorej členskej krajiny a zlyhania už spomínaných mechanizmov založených na dobrovoľnosti, by sa uplatňovala “povinná solidarita”.

“Áno, návrh pripúšťa aj povinné prerozdeľovanie migrantov. V krízových situáciách má totiž podľa návrhu dôjsť aj k tomu, že sa členským krajinám prijatie časti utečencov jednoducho nariadi. EK by podľa návrhu mohla pripísať členskej krajine časť z celkového počtu prichádzajúcich ľudí, pričom hlavnými kritériami by boli počet obyvateľov a miera HDP,” približuje Zdechovský návrh EK.

V závere svojho blogu europoslanec preto konštatuje, že hoci návrh o pakte o migrácii a azyle obsahuje aj mnoho pozitívnych vecí, osobne považuje povinnú solidaritu za úplný nezmysel.

“Takýto prístup nepovedie k žiadnemu posunu k lepšiemu. Naopak vo svojej podstate predstavuje opakovanie chýb, ktoré poznáme z nešťastných návrhov od predchádzajúcej Komisie a v neposlednom rade aj hrozbu ďalšieho prehlbovania priekop medzi jednotlivými štátmi EÚ. A to je to posledné, čo by som si za súčasnej ekonomickej a globálnej situácie skutočne prial.”

Tatiana Stará