Môj profil 
Predplatné
Oslobodené slovanské kmene začnú po oslobodení svoj nový život práve s tým, že požiadajú Európu, napríklad Angličanov či Nemcov, o záruky a ochranu ich slobody i napriek tomu, že medzi európskymi mocnosťami bude aj Rusko. Urobia to práve v obrane pred Ruskom.
Začnú tým, že oznámia a presvedčia samých seba, že Rusku nedlhujú ani najmenšiu vďačnosť. Ba práve naopak, začnú tým, že sa zachránili pred vládychtivosťou Ruska mierom na zásah Európy. A ak by Európa nezasiahla, tak by ich Rusko okamžite pohltilo „rozšírením hraníc a založením veľkej Všeslovanskej ríše na zotročenie Slovanov chamtivým, mazaným a barbarským veľkoruským kmeňom“.
Možno celé storočie, alebo aj viac, sa budú neustále triasť o svoju slobodu a báť sa ambícií Ruska, budú podliezať európskym krajinám, budú ohovárať Rusko, splietať klebety a intrigovať proti nemu.
Ja nehovorím o jednotlivcoch, budú aj takí, ktorí pochopia, čo vždy znamenalo, znamená a bude pre nich Rusko znamenať. Ale títo ľudia, a to najmä na začiatku, budú v žalostnej menšine, budú podrobení výsmechu, nenávisti a dokonca politickej perzekúcii.
S osobitou potechou budú oslobodení Slovania rozprávať a vytrubovať do sveta, že oni sú vzdelané kmene schopné najvyššej európskej kultúry, zatiaľ čo Rusko je barbarská krajina, ponurý severný kolos dokonca nečistej slovanskej krvi, prenasledovateľ nenávidenej európskej civilizácie.
Hneď od začiatku sa u nich objavia ústavy, parlamenty, zodpovedné ministerstvá, rečníci a reči. Bude ich to uspokojovať a tešiť. Budú vo vytržení čítať o sebe v parížskych a londýnskych novinách telegramy oznamujúce celému svetu, že po dlhej parlamentnej búrke nakoniec padlo ministerstvo a založilo sa nové z liberálnej väčšiny, a že niekto z nich nakoniec súhlasil, že prijme miesto predsedu vlády.
Rusko by sa malo na zodpovedne pripraviť, že všetci títo oslobodení Slovania sa budú nadšene hrnúť do Európy s nakazia sa európskymi politickými a sociálnymi formami až do straty svojej identity. Potom budú musieť takýmto spôsobom prežiť celú dlhú dobu európanstva predtým, ako si uchopia čokoľvek zo svojho slovanského významu a zo svojej osobitej slovanskej misii medzi ľuďmi…
Samozrejme, vo chvíli nejakých vážnych problémov sa všetci obrátia k Rusku o pomoc. Či nás už budú v Európe nenávidieť alebo ohovárať, flirtovať s ňou, ubezpečovať ju o svojej láske, ale vždy budú inštinktívne cítiť (samozrejme v čase tragédie, nie skôr), že Európa je prirodzený nepriateľ, bola ním a navždy zostane, a že oni existujú na tomto svete, pretože tu stojí obrovský magnet – Rusko, ktorý ich neodolateľne priťahuje k sebe, a tým chráni ich celistvosť a jednotu.“
Fjodor Michajlovič Dostojevskij „Denník spisovateľa“ rok 1877
Podľa biosferaklub.info, srspol.sk
