Bratislava/Berlín 1. júla 2019 (HSP/Foto:Wikimedia)

Uplynulo jedno storočie od vydania diela nemeckého historika a filozofa Oswalda Spenglera „Zánik Západu“ („Untergang des Abendlandes“). Jeho práca sa už v čase svojho vzniku stretla s veľkým ohlasom a stala sa predmetom neutíchajúcich diskusií, ktoré umocňuje aj aktuálna polemika o negatívnom vplyve bezbrehého liberalizmu na ďalší osud európskej civilizácie

Spenglerova porovnávacia štúdia civilizácii, ktorá otvorene vyzývala ku „konzervatívnej revolúcii“, reflektovala jeho presvedčenie o tom, že „demokracia“ je slepá ulička, pričom vhodnejšiu alternatívu videl v „osvietenom diktátorovi“. Nemecký filozof odmietol marxistické vnímanie histórie ako kontinuálne striedanie historických epoch (otrokárstvo, feudalizmus, kapitalizmus, socializmus).

Chod svetových dejín sa podľa Spenglera riadi zákonmi, podobnými zákonom života. Civilizácie sa rodia, rastú a hynú, pretože stratili schopnosť  tvorivo riešiť nové problémy. Každá kultúra predstavuje podľa Spenglera unikátny organizmus a existuje sama o sebe, pričom prechádza jednotlivými etapami svojho vnútorného vývoja. Tieto etapy sú identické s etapami životných cyklov každého živého organizmu: narodenie, rast, rozkvet, starnutie, smrť (podľa Spenglera – jar, leto, jeseň, zima). Tento cyklus je zákonitý, aj keď existujú výnimky, keďže sa môže stať, že živý jedinec zomrie ešte v mladosti v dôsledku choroby, alebo inej nešťastnej udalosti. To isté platí o niektorých kultúrach, ktoré nestihnú prejsť celým vývojovým cyklom (Inkovia, Mayovia, Aztékovia).

Každá kultúra je neopakovateľná, pretože má svoju dušu. Umieranie kultúry je poslednou fázou jej existencie, ktorú Spengler definuje pojmom – civilizácia. Vzájomný vzťah kultúry a civilizácie je podľa Spenglera kontradiktórny. Kultúra má svoju dušu, civilizácia je bezduchá. Civilizáciu charakterizuje technicizmus, materializmus, urbanizácia, ateizmus, racionalizmus, radikalizmus a agresívna vojna. Duša sa definitívne stráca, zostávajú iba chladné kalkulácie.

Nehľadiac na unikátny charakter každej kultúry, všetky sa riadia univerzálnym zákonom určujúcim postupnosť ich vývojových fáz. V tomto kontexte sú Sokrates, Budha a Goethe „rovesníkmi“, keďže všetci traja žili a tvorili v rovnakom „jesennom“ štádiu rozkvetu svojej kultúry.

Spengler dokonca vypracoval prehľad konkrétnych kultúr, z ktorých niektoré už zomreli, kým iné ešte žijú, pričom špecifikoval aj štádium vývojového cyklu, v ktorom sa práve nachádzajú:

– Babylonská (mŕtva)

– Arabsko-byzantská („magická“ duša, v rozkvete)

– Egyptská (mŕtva)

– Indická (za zenitom)

– Čínska (za zenitom)

– Mayská (mŕtva)

– Grécko-rímska/antická („apolónska“ duša, mŕtva)

– Západoeurópska („faustovská“ duša“, posledné štádium)

– Rusko-sibírska (štádium zrodu)

Zo Spenglerovho prehľadu kultúr vyplýva, že ruská kultúra je najmladšou, pričom obdobie rastu a rozkvetu má ešte iba pred sebou. India a Čína dospievajú do posledného – civilizačného štádia svojho kultúrneho vývoja. Naopak, arabská kultúra zažíva obdobie rastu a expanzie, pričom  svoj zenit ešte nedosiahla.

Západoeurópska kultúra je už v poslednom civilizačnom štádiu a jej pokročilý vek predznamenáva jej súmrak a blízky zánik.

Spengler sa popri analýze dejín pokúsil ponúknuť aj východisko, ktoré by mohlo spomaliť proces zániku. Západ už vyčerpal svoje tvorivé sily a silnú kultúru stelesňovanú takými velikánmi ako napríklad Goethe, nahradil slabošskou a rovnostárskou civilizáciou, založenou na pofidérnych liberálnych heslách slobody a rovnosti.

Budúcnosť však podľa neho spočíva v sile a pokiaľ je súčasnosť kultúrne málo plodná, musí o to viac bdieť nad svojimi tradičnými konzervatívnymi hodnotami, udržiavať poriadok a vedomie povinnosti. Nemecko by sa pred smutným osudom slabošského Západu mohlo podľa Spenglera zachrániť tým, že by sa spojilo s barbarským, ale mladým a silným Ruskom. Zároveň varoval pred Hitlerovým detinským a nebezpečným rasizmom, ktorý nemôže obstáť v konfrontácii s anglosaským parlamentarizmom.

Gabriel Gačko