K atentátu na Fica viedol rad dôležitých udalostí, medzi ktoré, bohužiaľ, patria aj niektoré Ficove politické chyby.

Jednou zo základných Ficových politických chýb je, že nechal médiá, aby z neho postupne vyrábali monštrum. Postupne krok za krokom na neho nahádzali toľko špiny, že na konci bol už iba zlodej, mafián, únosca štátu, zlo, ktoré treba za každú cenu odstrániť.

To, že Fico v zásade nereagoval na tieto stále sa stupňujúce osieračské kampane je jednou z jeho základných chýb. Stokrát zopakovaná lož sa jednoducho stala pravdou.

Od toho sa potom odvinuli ďalšie chyby.

Fico začal mimovládkam a jemu nepriateľským médiám ustupovať. Netrúfol si proti nim zakročiť. Naopak, rozhodol sa ich kúpiť.

Mimovládkam nahádzal peňazí, ako nikto nikdy dovtedy a médiám predhodil Lexu, zrušiac amnestie. Fulmekovi (spolumajiteľ denníka SME – vlastní ho spolu so Sorosom)  tak hodil jeho veľkého nepriateľa, bývalého šéfa tajnej služby. Samozrejme ústupkov tejto hydre urobil Fico viac.

Fico jednoducho nepochopil, že tento nepriateľ je systémový a nemožno si ho kúpiť. A tak ho v 2018 mimovládky a médiá, pod zámienkou vraždy novinára, ktorá, ako sa dnes ukazuje, nemala s Ficom vôbec nič, dali dole.

Vďaka Ficovej veľmi nešikovnej obrane, ktorá vyústila do jeho odstúpenia, prehral následne voľby v roku 2020. Odstúpením ako keby dal mimovládkam a médiám zapravdu, že je tým, za čo ho označujú. Úmyselne nepíšem, že ho porazila vtedajšia opozícia, lebo tá bola a aj dnes je úplne otrasná.

Keby nebola všemožne podporovaná všetkými mainstreamovými médiami nebola by ani vtedy zvíťazila. A nezvíťazila ani minulý rok.

Celý tento organizmus by nemohol žiť bez politicky angažovaných firiem a korporácii. Tie trestajú tých, ktorí sú politicky na nesprávnej strane, ako nedávno Atilu Végha (za podporu Pellegriniho na post prezidenta) a podporujú tých, ktorí robia politickú prácu ako si predstavujú. Médiá podporujú reklamou a mimovládky grantami.

Do toho všetkého sa zásadným spôsobom miešajú záujmy západných krajín, ktoré Slovensko považujú za svoje léno získané v studenej vojne.

Ich peniaze pumpované do mimovládok, médií, ich ceny, ich školenia a agenti, ich noty a know how pretláčajú im naklonených politikov. Mečiar a Fico sú zlí, Dzurinda, Radičová, Heger a Naď dobrí. Prečo je to tak, si vie odpovedať každý sám.

Až po kriminalizácii Smeru Matovičo-Hegerovou vládou sa Fico, ako keby obral. Zdalo sa, že vyhrá voľby a zabojuje proti svojim nepriateľom.

Po pol roku pri moci, sa bohužiaľ zdá, že zostalo iba pri slovách.

Fico síce pochopil, že je nevyhnutné vyvážiť verejný priestor, že ho nemôže celý nechať protislovenskému mainstreamu, ktorého je sám hlavným terčom. Už pred voľbami začal chodiť do nezávislých médií. Po voľbách však k podpore týchto médií nedošlo.

Pokúsil sa o zmenu programového smerovania RTVS. Tento zákon bol včera posunutý do druhého čítania. Teda je to zároveň jediná reforma, ktorá sa zatiaľ realizuje.

Zákon o zahraničných agentoch, ktorý by spacifikoval zahraničiu slúžiace politické mimovládky už je tak okresaný, že aj keby prešiel, tak nič nezmení. Koalícia sa obáva, že tu bude kvôli tomu horúco ako v Gruzínsku. Ale bez tohto zákona nie je možné robiť samostatnú politiku. Nedá sa hovoriť o národnej, politickej suverenite. Jednoducho to je fakt.

Reformy na ministerstve kultúry sa ako keby zasekli.

Šutaj Eštokovo ministerstvo na svojej stránke Hoaxy a podvody zverejnilo text proti Dráčikovi, ako za najlepších Puchovského čias.

Robert Kaliňák ponúka mainstreamovým médiám, ktoré majú leví podiel na atmosfére, ktorá nakoniec vytvorila strelca, ruku na zmierenie. Koalícia znova odpovedá na novinárske otázky štyroch najzaujatejších médií (Markíza, Sme, N, Aktuality).

Ako to celé chápať?

Buď Smer veľmi dobre maskuje svoj budúci útok, čomu neverím. Lebo na Slovensku nie sú politici schopní myslieť čo len krok dopredu, alebo vedenie Smeru jednoducho nechápe situáciu v ktorej sa nachádzame.

Atentát na premiéra Fica je bod zlomu. Priamy útok na život a fyzickú integritu predsedu Smeru. Pre jeho odstránenie z politiky nie je možné urobiť viac.

Odtiaľ vedú iba dve cesty. K Orbanizácii Slovenska, porážke nepriateľov Smeru a trvalej vláde Fica, alebo k porážke Smeru v najbližších voľbách a ich likvidácia v trestných konaniach, tentokrát zvládnutá na lepšej a profesionálnejšej úrovni.

Zmier možno potrebuje slovenská spoločnosť, ale vôbec ho nepotrebujú Ficovi nepriatelia. Tí sa po atentáte zľakli a tento úľak im vydržal presne jeden deň. Teraz už posilnení vedomím vlastnej moci, keď vidia, že dokážu Fica nie len očierniť v očiach spoločnosti ale aj fyzicky zlikvidovať, pokračujú ako v najlepšej forme.

Oni nepotrebujú zmier, nepotrebujú pauzu, nepotrebujú výdych. Potrebujú dokončiť svoje dielo, odstaviť Smer a dosadiť Šimečkovcov k moci.

Smerom deklarovaná ochota aj v tejto chvíli zostať na demokratických princípoch, keď Kaliňák dokonca deklaroval sťaženie vypínania médií, je pekným gestom. Keby sa niečo také stalo za Matovičo-Hegera, polovica médií by už bola vypnutá, mimovládky zrušené a v republike vyhlásený výnimočný stav so zákazom vychádzania. Ale ak to má byť ďalšie smerovanie politiky Smeru, tak je to úplne naivné rozhodnutie.

Ako uplatňovať moc bez porušenia demokratických princípov si myslím, že Fica netreba učiť. Mal by o tom už niečo vedieť. Vysporiadanie sa so svojimi nepriateľmi je v jeho prípade vecou odvahy a rozhodnutia.

Fico má v zásade štyroch nepriateľov: mainstreamové média, mimovládky, politicky angažované firmy a korporácie, ktoré ich kŕmia. Prečo štyroch, keď sú iba traja? Lebo poraziť ich znamená poraziť cudzie záujmy, ktoré väčšinou zastupujú.

Na to ako premiér malej krajiny potrebujete odvahu a politické schopnosti. Rozhodnutím sa pre takýto boj veľa riskujete.  No nemyslím si, že Fico nemá na výber. Ak sa nepostaví na odpor skončí jednoducho zle. A riskovať viac, ako svoj život, o ktorý skoro prišiel i tak nebude.

Ak sa Fico a Smer nepostavia za seba sami a nepokúsia sa poraziť hydru, ktorá ich ohrozuje priamo na živote, nepostaví sa za nich nikto. Okolie Smeru, keď zistí, že sa sami odsúdili na pohodlnú ale istú skartáciu, že sa boja a znovu ustúpili, sa od nich odvráti. Nikto sa nebude nasadzovať za niekoho, kto sa nie je ochotný za seba nasadiť sám.

Keď Fico prežije a dostane sa do takej formy, že sa bude znova môcť ujať funkcie, tak uvidíme, ako to vidí on a pre ktorú cestu sa rozhodol.

Lebo od jeho rozhodnutia sa odvinie nie len jeho osud, osud Smeru, ale aj osud republiky.

Prečítajte si tiež:

• Aktuálne správy o zdravotnom stave premiéra
• Británia varuje Európu: Robert Fico sa po uzdravení bude mstiť