Zahynie v dôsledku energetickej krízy viac Európanov ako vo vojne na Ukrajine?

Brusel 29. novembra 2022 (HSP/moderndiplomacy/Foto:Pixabay)

Podľa prieskumu britského týždenníka The Economist môže túto zimu zomrieť v Európe viac ľudí kvôli vysokým nákladom na energie pre domácnosti ako tých, ktorí padli na bojisku vo vojne na Ukrajine

Minulý týždeň OSN uviedla, že oficiálny počet obetí vojny na Ukrajine sa zvýšil na takmer 6 900 a počet zranených civilistov presiahol 10 000.

Zatiaľ čo smrť príslušníkov ozbrojených síl na Ukrajine sa ťažko overuje, počet vojakov, o ktorých sa predpokladá, že zahynuli na Ukrajine, sa odhaduje na 25 000 – 30 000 na každej strane.

Časopis The Economist modeloval vplyv bezprecedentného zvýšenia účtov za plyn a elektrinu počas tejto zimy a dospel k záveru, že súčasné náklady na energie pravdepodobne povedú k ďalším 147 000 úmrtiam, ak pôjde o typickú zimu.

Ak by Európa zažila mimoriadne krutú zimu, čo je vzhľadom na rastúce účinky klimatických zmien veľmi pravdepodobné, tento počet by sa mohol zvýšiť na 185 000. To je nárast o 6,0 %. Uvádza sa tiež, že krutá zima by si mohla vyžiadať ďalších 335 000 životov.

Dokonca aj v zriedkavom prípade miernej zimy by toto číslo bolo stále vysoké a v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi by si vyžiadalo desiatky tisíc ďalších úmrtí. V prípade miernej zimy by podľa prieskumu The Economic počet obetí predstavoval 79 000.

Štatistický model The Economist zahŕňal všetkých 27 členských krajín Európskej únie spolu so Spojeným kráľovstvom, Švajčiarskom a Nórskom.

Predpokladá sa, že vlády v celej západnej Európe budú znepokojené a znepokojené týmito šokujúcimi údajmi zverejnenými v štúdii.

Uvidíme však, aké opatrenia tieto vlády prijmú, aby zabránili toľkým ďalším úmrtiam vo svojich krajinách v dôsledku nedostatku energie.

Samotná energetická kríza sa začala, keď Európa, ktorá bola do veľkej miery závislá od ruského plynu, zaviedla po vojne Moskvy na Ukrajine prísne sankcie na vývoz ruskej energie. Pred vojnou Rusko dodávalo 40 – 50 % dovozu zemného plynu do EÚ. Jedna z najsilnejších európskych ekonomík, napríklad Nemecko, sa stala závislou od dodávok plynu z Moskvy a nemala plán B.

Tento krok sa západným ekonomikám jednoznačne vypomstil, keďže inflácia dosiahla rekordnú úroveň, akú sme nezažili už desaťročia, a to najmä v dôsledku prudkého nárastu cien energií. Dôchodcovia a iné domácnosti s chudobnejšími, ako aj strednými príjmami tak v zime stáli pred voľbou, či si dajú na stôl jedlo, alebo budú vykurovať svoje domovy.

V štúdii časopisu The Economist sa uvádza, že napriek snahám európskych krajín vytvoriť si čo najväčšie zásoby plynu, aby naplnili svoje zásobníky, mnohí spotrebitelia sú stále poškodení nárastom veľkoobchodných cien energie.

Dodáva, že aj keď trhové ceny palív mierne klesli oproti svojim maximálnym hodnotám, reálne priemerné náklady na plyn a elektrinu pre domácnosti v Európe sú o 144 % a 78 % vyššie ako v rokoch 2000 – 19.

Keďže Európa je najviac poškodená, mohla by vyvinúť vážne a konkrétne úsilie, aby dotlačila Kyjev aj Moskvu k rokovaciemu stolu a uskutočnila mierové rozhovory, ktoré by viedli k ukončeniu vojny.

To by zmiernilo mnohé problémy, ktorým kontinent – a svet – čelí, od nedostatku energie až po globálny potravinový reťazec narušený vojnou.

Kritici však tvrdia, že by sa to obrátilo proti mnohým západným výrobcom zbraní, ktorí majú z dodávok zbraní do vojnovej oblasti lukratívne zisky.

Na Západe, najmä v americkom Kongrese (napriek tomu, že Amerika nebola zahrnutá do štúdie The Economist), je mnoho úradníkov a iných vplyvných osôb, ktoré majú väzby na výrobcov zbraní; čo robí možnosť mieru trochu nepravdepodobnou.

Zatiaľ čo Spojené štáty poslali zbrane v hodnote 40 miliárd dolárov, európske krajiny neprejavujú žiadne známky toho, že by sa rozhodli pre mier s novým britským premiérom Rišom Sunakom, ktorý najnovšie oznámil plány na zachovanie alebo zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine v budúcom roku

Ďalším postupom je, že západné vlády zmiernia krízu životných nákladov vyššími výdavkami na sociálne zabezpečenie a zvýšením daňových sadzieb pre bohatých.

To by zachránilo životy tým, že by rodiny mohli vykurovať svoje domovy, ale mnohé západné vlády sa vydávajú opačnou cestou, keď tvrdia, že musia znížiť výdavky, aby dlhodobo posilnili hospodársky rast.

Za súčasného stavu sa nový výskum časopisu Economist pridá k obavám, ktorým rodiny v Európe čelia už teraz pred zimným obdobím. Čím nižšie budú teploty v západnej Európe, tým pravdepodobnejšie je, že kontinent zasiahnu vyššie počty úmrtí ako zvyčajne.

Ako poznamenáva The Economist, hoci sa vlnám horúčav venuje väčšia pozornosť v tlači, nízke teploty sú zvyčajne smrteľnejšie ako horúčavy. V období od decembra do februára zomrie týždenne o 21 % viac Európanov ako v období od júna do augusta.

V správe sa uvádza, že v minulosti mali zmeny cien energií na úmrtnosť v Európe len malý vplyv. Tohtoročné zvýšenie účtov domácností je však pozoruhodne veľké.

Ukrajinský konflikt odhalil ďalšie obrovské náklady, ktoré sprevádzali násilie. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj odhaduje, že svetová ekonomika bude v roku 2023 o 2,8 bilióna USD menšia, ako sa odhadovalo v decembri 2021, teda pred vypuknutím februárových bojov.

Britský týždenník, ktorý zostavil štatistický model na posúdenie účinkov prudkého nárastu cien energií, predpovedá úmrtia na základe počasia, demografie, chrípky, energetickej účinnosti, príjmov, vládnych výdavkov a nákladov na elektrinu, ktoré úzko súvisia s cenami najrôznejších palív na vykurovanie.

Použila údaje z rokov 2000 – 19 (s vylúčením rokov 2020 a 2021 z dôvodu covid-19) a tvrdí, že model bol veľmi presný a zohľadnil 90 % odchýlok v počte úmrtí.

Vysoké ceny palív môžu zhoršiť vplyv nízkych teplôt na úmrtnosť tým, že odrádzajú ľudí od používania tepla a zvyšujú ich vystavenie chladu.

V štúdii sa uvádza, že pri priemernom počasí sa zistilo, že zvýšenie cien elektriny o 10 % je spojené s 0,6 % nárastom úmrtí, hoci toto číslo je väčšie v chladných týždňoch a menšie v miernych.

V posledných desaťročiach mali spotrebiteľské ceny energií len mierny vplyv na zimnú úmrtnosť, pretože ceny energií sa pohybovali alebo kolísali sem a tam v pravidelnom rytme.

V typickej európskej krajine zvýšenie cien palív z ich najnižšej úrovne v rokoch 2000 – 19 znižuje teplotu z najvyššej úrovne v tomto období na najnižšiu, čo znamená, že chladnejšie počasie zvyšuje úmrtnosť o 12 %.

Štúdia uvádza prípad Talianska, kde sa účty za elektrinu od roku 2020 prudko zvýšili na takmer 200 %, čím sa predĺžila situácia, ktorá podľa nej predstavuje lineárny vzťah, ktorý prináša extrémne vysoké odhady úmrtnosti. Uvádza sa, že táto krajina utrpí najviac dodatočných úmrtí. Z výsledkov vyplýva, že Taliansko, ktoré má staršiu populáciu spolu s prudko rastúcimi vyššími cenami elektriny, je najzraniteľnejšie.

Očakáva sa, že aj ďalšie krajiny ako Estónsko a Fínsko budú trpieť vyšším počtom úmrtí v prepočte na osobu. Postihnutí budú aj obyvatelia Veľkej Británie a Francúzska. Do modelu účinkov úmrtí v dôsledku vysokých cien energie nebola zahrnutá Ukrajina.

Poškodenie energetickej infraštruktúry na Ukrajine v dôsledku vojny však bude mať určite neblahý humanitárny vplyv aj na Ukrajincov.

V uplynulých týždňoch sa objavilo mnoho správ, ktoré citovali Európanov, že budú nútení vypnúť kúrenie kvôli vysokým cenám palív, čo v podstate zhoršuje vplyv nízkych teplôt na úmrtnosť tým, že zvyšuje vystavenie ľudí nízkym teplotám.

Najviac na to doplatia najzraniteľnejší ľudia v Európe, starší ľudia a tí, ktorí žijú sami alebo majú nízke až stredné platy: Smrť.