Záchranári varujú pred zraneniami počas jarných prázdnin na snehu či ľade

Pripomína to záchranná zdravotná služba ZaMED. Pri lyžovaní podľa záchranárov najčastejšie dochádza k zraneniam pri pádoch alebo rotáciách lyží. Patria sem zlomeniny dolných končatín, ako sú kolená, členky či predkolenia, pomliaždeniny a vyvrtnutia. Horné končatiny bývajú často poranené pri reflexných pádoch, najčastejšie ide o zlomeniny zápästia, predlaktia alebo kľúčnej kosti.

„Medzi závažnejšie poranenia patria poranenia hlavy a krku, najmä u osôb, ktoré nemajú prilbu. Časté sú otrasy mozgu, poranenia krčnej chrbtice alebo tržné rany na hlave,“ varuje hlavná záchranárka záchrannej zdravotnej služby ZaMED Diana Mikešová. Tieto poranenia môžu mať vážne následky, preto je dôležité nikdy nepodceňovať príznaky ako strata vedomia, dezorientácia, zvracanie, bolesť hlavy, krvácanie z nosa alebo uší či kŕče. „Môžu to byť príznaky otrasu mozgu alebo krvácania do mozgu,“ upozorňuje Mikešová. U detí je varovným príznakom po páde aj zmenené správanie, neutíšiteľný plač alebo zvracanie, čo si vyžaduje okamžitú pomoc.

Záchranárka tiež varuje pred chybami, ktoré sa opakujú každú sezónu, a to je zle nastavený výstroj, chýbajúca prilba, zle nastavené viazanie alebo nevhodná obuv. „Najkritickejšia je však preceňovaná schopnosť lyžiara a nezodpovedné správanie, ako je jazda pod vplyvom alkoholu. Alkohol zhoršuje reakcie, znižuje schopnosť správne vyhodnotiť situáciu a zvyšuje pravdepodobnosť kolízií,“ poznamenala Mikešová.

Na svahu je riziková aj biela farba oblečenia. „Človek v bielom sa ťažko rozpoznáva z okolitého prostredia, čo zvyšuje riziko zrážky, najmä pri zníženej viditeľnosti. Zranená osoba v bielom je ťažšie viditeľná pre horskú službu, čo predlžuje čas potrebný na pomoc,“ objasnila záchranárka.

Nešťastný pád či úraz môžu nastať aj pri sánkovaní, najčastejšie pritom ide o zranenia hlavy. „Riziko rastie pri zrážke, páde dozadu, skokoch na saniach a najmä vtedy, keď dieťa či dospelý nemá ochranu hlavy,“ vysvetlil záchranár Patrik Brna. Platí, že po úraze je potrebné dopriať si pokoj a v aktivitách na snehu už v daný deň nepokračovať.

Zľahčovať netreba ani neškodne vyzerajúci úraz hlavy, po ktorom sa však človek správa inak ako obvykle. „Zbystrite pozornosť a na 155 zavolajte v prípade, že sa objaví zhoršujúca sa bolesť hlavy, opakované vracanie, výrazná ospalosť či zmätenosť. V poriadku nie sú ani problémy s rovnováhou či porucha reči,“ uviedol Brna.

Na saniach tiež hrozia poranenia chrbtice, najmä pri prudkom náraze alebo páde na hlavu či chrbát. Ak je potom prítomná bolesť krku, mravčenie či slabosť končatín, s postihnutým človekom záchranári neodporúčajú hýbať. „Hlavu mu držte v neutrálnej polohe a zavolajte na 155. Presun, čo najšetrnejší, je prípustný iba vtedy, ak hrozí bezprostredné nebezpečenstvo, napríklad ďalšia zrážka,“ dodal záchranár.

S veľkým rizikom sa počas zimy spája korčuľovanie v prírode, pri ktorom sa môže preboriť ľad. „Snažte sa plávať na povrch a nájsť dieru, cez ktorú ste sa preborili. Keď sa vynoríte, dôležité je udržať hlavu nad hladinou a pokúsiť sa o vydýchanie. Pomedzi nádychy by ste mali volať o pomoc a zorientovať sa, kde ste a či sa máte čoho chytiť,“ objasnil Brna.

Z vody radí vyliezť poležiačky tak, aby sa váha tela rovnomerne rozložila a ľad nezačal opäť praskať. „Následne sa vyzlečte, mokré veci na tele urýchľujú podchladenie. Ak nie je iná možnosť, zostaňte nahí a hýbte sa, napríklad cvičte alebo pomaly behajte. Najlepšie však je obliecť si suché oblečenie vašich blízkych, ak pri vás sú, a počkať na odbornú pomoc,“ dodal záchranár.