Najnovšia snaha strany Sloboda a Solidarita zvýšiť svoje šance na prechod do parlamentu v budúcich predčasných voľbách sa pretavila do novej volebnej kampane. Strana zmenila svoje logo na SASKA, čím sa pravdepodobne pokúša o niečo viac „priblížiť k voličovi” týmto často používaným a už zľudovelým názvom. Saskári sa z predvolebného obrázku usmievajú, oblečení sú v modrých rifliach, stojaci naboso – pôsobia uvoľnene a ich biele košele či tričká môžu u voliča evokovať pocit čistoty akejsi novej a ničím nepoškvrnenej strany. Usmievavý Sulík z reklamného pútača zároveň oznamuje, že chce meniť hru. Tou hrou by mohla byť snaha očistiť sa od spoločného vládnutia s Igorom Matovičom. Sulík vo svojej novej predvolebnej rétorike oznamuje, že ľudia už majú dosť chaotických amatérov.

Legendárnu vetu o amatéroch kedysi vyslovil Viktor Orbán. Ten v súvislosti s novou krízou ohľadom ozbrojeného konfliktu na Ukrajine a zároveň aj neúmerného zdražovania a inflácie, ktoré zasiahli krajinu, v prejave k národu povedal: „Toto nie je chvíľa pre amatérov”. Orbán tým naznačoval, ako by to  s Maďarskom dopadlo v prípade navolenia si do vlády ľudí bez vládnej i dlhodobej politickej skúsenosti či nadmieru servilných politikov voči cudzím záujmom.

Sulíkov prípad to však určite nie je. V poslednej vláde sa Saskári spolupodieľali skoro na všetkých excesoch Matoviča, ktoré tak radi kritizujú. „Chaotickému a amatérskemu” konaniu bývalého predsedu vlády mohol Sulík bezpochyby zabrániť a to nespočetne veľa krát – vystúpením z koalície.

„Vidíte snáď na Slovensku niekoho iného, kto nemá žiadny korupčný škandál, kto drží slovo, kto má program zostavený naozajstnými expertmi, kto má viac ako 10 rokov skúseností, ako tieto konkrétne riešenia pre ľudí presadiť, kto sa neriadi ideológiou, ale zdravým rozumom a kto má úprimnú chuť postaviť tú najlepšiu možnú budúcnosť pre Slovensko?” pýta sa v rámci novej reklamnej kampane Sulík.

Skúsme ponechať túto otázku, (ktorá má desiatky možných odpovedí a, b, c, d…) radšej bez komentára a skúsme sa zamyslieť nad posilami SaS, ktoré k nej prestúpili z iných strán. Dokážu strane priniesť alebo naopak ubrať percentá?

Bývalá ministerka Kolíková, ktorá do Sasky prestúpila zo strany Za ľudí, zažila počas svojej ministerskej púte viacero udalostí, ktoré určite stoja za povšimnutie. Vládnutie Kolíkovej poznamenala (ešte stále nie celkom vyjasnená) smrť Lučanského. Vo väzbe umrel advokát Krivočenko, pre ktorého sa nenašla pľúcna ventilácia (advokát sa vo väzenskej nemocnici udusil). Zo správy bývalej ombudsmanky vyplýva, že v dôsledku nesprávneho manažmentu poskytovania zdravotnej starostlivosti došlo k porušeniu základného práva na ochranu zdravia Krivočenka. Nie práve najšťastnejšie vypálila aj Kolíkovej reforma v podobe súdnej mapy. Proti Kolíkovej sa vzbúrili samotní sudcovia, ktorí s novou mapou nesúhlasili. Sudcovia zaslali ministerke spravodlivosti Kolíkovej otvorený list, pod ktorý sa podpísalo až 320 z nich. Išlo o najmasovejšiu iniciatívu sudcov v histórii Slovenska. Sudcovia poukazovali na to, že súdna mapa sťažuje prístup občanov k súdu a porušuje záväzky Slovenska ako členského štátu Európskej únie v otázke nezávislosti súdnictva a práva na prístup k spravodlivosti.

Prekážkou pre vstup do parlamentu „vynovenej” Sasky sa s vysokou pravdepodobnosťou stane aj čoraz aktívnejšie vystupujúce Progresívne Slovensko. Riziko, že voliči Sasky prebehnú k progresívcom naberie jasnejšie kontúry s čoraz viac blížiacim sa termínom predčasných volieb. Šéf PS už onedlho rozbieha inovatívnu kampaň. Strana sa chce zamerať na mladého voliča s konceptom ideathonu. Pôjde o podujatia, ktoré sa sústreďujú na intenzívny brainstorming. PS pri oslovovaní voliča, ktorý pochádza z podobných názorových vôd má oproti SaS podstatnú výhodu – progresívci neboli súčasťou babráckej vlády.

Napriek tomu, že sa strane SaS podarilo povaliť najviac nedôveryhodnú vládu v dejinách Slovenska a jej predseda Sulík sa snažil počas vládnutia, často slovne vymedzovať voči Matovičovi, faktom ostáva, že vo vláde, ktorá zaviedla hromadné testovanie miliónov Slovákov, sa nachádzali aj Saskári a žiadnemu „koronanezmyslu” nezabránili. Hádzanie „atómoviek”, núdzový stav, nezmyselné opatrenia, ale aj tisícky mŕtvych, počas zle manažovanej pandémie, idú aj na vrub SaS, ktorá v konečnom dôsledku počas hlasovania na vláde (aj napriek Sulíkovmu slovnému zastrájaniu sa) ničomu nezabránila.

Keď padol komunizmus, Československú televíziu zaplavili reklamné šoty o istom zázračnom bieliacom prášku, ktorý dokázal vyprať všetko.

Vyprať voľným okom neviditeľné (no predsa len existujúce) koaličné vládne bahno z bielych košieľ, ktoré sa na ne nachytalo počas posledného vládnutia bude pre „novú” Sasku veľkým volebným problémom.

Saskárov nemusia pred brány parlamentu posadiť len voliči s dobrou pamäťou, ale aj Igorov „tajný fascikel”, ktorého obsah, sa môže čarovne objaviť tesne pred voľbami.