Kyjev 27. júna 2019 (HSP/RusVesna/Foto:RusVesna)
Portál RusVesna publikoval veľmi smutný článok o osudoch ukrajinských gastarbeiterov v cudzine. Vďaka Američanom, ktorí financovali Porošenkovu kliku a Majdan sa Ukrajina stala miestom nevhodným pre život
Ukrajinci na vlastnej koži začínajú pociťovať, to čo im už mnohí hovoria od roku 2014, že ich najväčšími nepriateľmi nie sú Rusi, ale ukrajinskí politici, ktorí sa vďaka Američanmi zinscenovanému prevratu zmocnili vlády na Ukrajine a ktorí na americký príkaz ničia Ukrajinu, pretože Američania potrebujú čo najviac „potravy pre delá“ vo svojom hybridnom konflikte voči Rusku. Pokiaľ bežní Ukrajinci majú existenčné problémy, ukrajinskí politici kradnú, kde sa dá a cielene vyhrocujú protiruskú nenávisť.
Ukrajina, v ktorej by žili spokojní a šťastní obyvatelia nie je pre Američanov a proamerických ukrajinských politikov skutočnosť, ktorú by podporovali. Spokojní občania neopúšťajú svoje domovy a nesiahajú k radikálnym riešeniam. Američania sa Rusov boja a nechcú proti nim bojovať v prvej línii. Úlohu „potravy pre delá“ a ťarchu sankcií musia v prvom rade niesť „menejcenní americkí vazali“. Vazalov v Európe sa snažia Američania ovládať cez proamerické politické elity, ktoré často iba za fotografiu pri krbe v oválnej pracovni Bieleho domu zrádzajú záujmy vlastných občanov. Tento trend bude trvať dovtedy, kým si ľudia neuvedomia, aká sila je v nich ukrytá a neukončia sami šafárenie proamerických elít vo vlastných štátoch.
Na Ukrajine sa od Majdanu 2014 situácia katastrofálne zhoršila. Ukázalo sa, že keď proamerický Jaceňjuk hovoril „dajte mi dva roky a Ukrajinu nespoznáte“, tak neklamal. Dnes už Ukrajinci len s nostalgiou spomínajú na doby, keď nemuseli otrocky drhnúť v cudzine a ich krajina sa nenachádzala v permanentnej politickej, ekonomickej a vojenskej kríze. Ukrajinci, ktorí nedokážu uživiť svoje rodiny, odchádzajú do cudziny. Tí čo odišli do Ruska vo väčšine prípadov požiadali o ruské občianstvo a ukrajinskej nočnej mory sa zbavili.
Horšie to majú tí, čo odchádzajú do Poľska. Antagonizmus medzi Poliakmi a Ukrajincami je skutočnosťou, ktorú nik nespochybňuje, rovnako ako nik nespochybňuje antagonizmus medzi Srbmi a Chorvátmi. To že sa slovanské národy nenávidia, samozrejme vyhovuje Američanom. Ale to, ako sa poniektorí poľskí zamestnávatelia správajú k Ukrajincom prekvapuje aj mainstream na Západe a ten je dostatočne známy svojou morálnou otrlosťou a používaním dvojitých štandardov.
Natalia Čorna so západnej Ukrajiny stratila manžela a jej deti otca. Vasilij Čornej odišiel pracovať 28. 2. 2019 do Poľska. Pracoval v v malej stolárskej firme v Jastrzębsku Starym pri Nowom Tomysli. Drel ako otrok, načierno a keď mu prišlo zle a upadol do bezvedomia, šéfka firmy spoločne s ešte jedným Ukrajincom naložili polomŕtveho Vasilija do auta a vyhodili ho o 100 km v lese, kde Vasilij zomrel bez pomoci. Jeho telo našiel horár, no polícia pomerne rýchlo zistila podľa montériek kde sa nachádzalo logo firmy kde treba hľadať ďalšie stopy. Šéfka firmy a Ukrajinec sú už za mrežami, manželku však o smrti neinformovali Poliaci, ale susedia, ktorí sa dozvedeli o smrti Vasilija z internetu. Po 35-ročnom Vasilovi ostala manželka, nezaopatrené deti a starí rodičia, s minimálnou penziou. O prípade informoval portál Wyborcza.
Ďalší prípad v ktorom „novodobý otrokár“ má na svedomí zdravie Ukrajincov je prípad Eleny Romanenkovej. Elena Romanenkova nepracovala ako Vitalij v Poľsku načierno, ale mala legálne pracovné povolenie. Pracovala však za minimálnu mzdu, pracovnú dobu mala dlhšiu ako Poliaci. Neustále počúvala, že keď sa jej nepáči, môže odísť domov na Ukrajinu.
Šialené pracovné tempo v čistiarni sa jej stalo osudným. Strojné zariadenie jej zachytilo ruku, no „podnikateľ“ nepovolil násilne vypáčiť Eleninu rozdrvenú ruku, pretože to by poškodilo jeho výrobné zariadenie.. Výsledok? Zranená ruka odumrela a museli ju amputovať. Mladá Ukrajinka bude dostávať poľský invalidný dôchodok, zničený život a zdravie jej však chatrná podpora s Poľska nenahradí
Toto sú len dva možno najstrašnejšie prípady novodobého otrokárstva voči Ukrajincom v EÚ. Mnohí Ukrajinci robia aj na Slovensku za minimálnu mzdu, robia načierno, mnohých nakoniec oklamú a peniaze za prácu im nevyplatia. Mnohé Ukrajinky skončia ako tovar v obchode s bielym mäsom a Ukrajinci si môžu byť istí, že situácia sa rýchlo k lepšiemu nezmení.
Mnohí Slováci majú podobné negatívne skúsenosti z dôb 1990 – 2000, keď sa snažili uchytiť na Západe.
Ak existuje politický systém, v ktorom sa presadzujú záujmy morálne sprofanovaných politických či ekonomických novodobých elít , ktoré protežujú záujmy iných na úkor vlastného národa, tak sa situácia k lepšiemu nezmení.
František Olčaj
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
19.9°C
Streda 
Štvrtok 
Piatok 
Štvrtok 
Streda 
18.2°C
19.2°C
FOTO DŇA
.jpg)
