Aj vďaka masívnej mediálnej podpore a sprievodným podujatiam ako pokus o minipuč v RTVS bolo námestie opäť zaplnené až po Manderlák, i keď redšie než naposledy. Tentoraz bola akcia zameraná na zmeny v polícii. Organizátori rozdávali až dva letáky: jeden s programom akcie a druhý s požiadavkami na zmeny v polícii.

V centre mesta, na výkladoch kaviarní či barov tentoraz neboli revolučné nápisy, v meste nebolo majdan tak cítiť ako pred pár týždňami. Návštevníci mítingu sa však už na Námestí SNP udomácnili: pred starou tržnicou, pri obrovskom vozidle verejnoprávnej televízie sa vonku popíjalo pivo, mamičky s malými deťmi si našli svoj kútik za priestorom pódia, predavači vlajočiek ich mali tentoraz veľké množstvá v rôznych veľkostiach, už aj odznakov #AllForYan bolo nadostač. Organizátori dali vyrobiť dokonca aj plátené tašky s nápisom Za slušné Slovensko.

Medzi rečníkmi nesmú nikdy chýbať herci, najmä Richard Stanke. O čo hysterickejšie vrieskal na celé námestie, o to hlúpejšie boli jeho patetické reči. Jednu vec však povedal zaujímavú: vraj je to už mesiac, odkedy sa na nás začali zo všetkých strán valiť informácie o prerastaní slovenskej politiky korupciou. A naozaj je to tak. Lenže ako je možné, že tie informácie predtým neboli a zrazu tu sú? Predtým neboli tí ľudia, ktorí ich mali, dosť slušní, a až teraz sú?

Organizátori požadujú vyšetriť vraždu Kuciakovcov a všetko o čom Ján písal vyšetriť za účasti ruských vyšetrovateľov. Nie, počkať, nehovorilo sa o ruských. Spomínali zahraničných, ale odkiaľ budú, to nepovedali. Osobne si myslím, že tí vyšetrovatelia iste nebudú zo Západu, keďže stopy v jednotlivých vyšetrovacích verziách vedú väčšinou na Západ (Taliansko, Veľká Británia, USA, Kanada…). Tí nezávislí vyšetrovatelia teda možno budú asi niekde zo Srí Lanky alebo Angoly – nechajme sa prekvapiť.

Našu pozornosť si však zasluhujú požiadavky majdanistov spísané aj na letáku. Nie sú totiž vo svojej podstate ničím iným, než výzvou na zvrhnutie demokratickej inštitúcie a jej premenu na mimovládny nástroj v rukách toho, kto do jej čela dosadí svojich ľudí – teda v tomto prípade v rukách majdanistov.

Pozrime sa na to bližšie. Prvým bodom je požiadavka, aby policajný prezident bol vyberaný vo výberovom konaní a nebolo ho možné bezdôvodne odvolať. Kto by si azda nevedel predstaviť čo je bezdôvodné odvolanie, tomu môžeme uviesť príklad: bezdôvodným odvolaním je napríklad odvolanie bez konkrétnych faktických a preukázateľných dôkazov a trestných obvinení, len preto, že niekto hovorí, že dotyčný je údajne zamotaný do špinavostí a že bráni riadnemu vyšetrovaniu nejakej vraždy a žiada tak na námestiach.

Druhým bodom je požiadavka dosiahnuť, aby policajný zbor nebol súčasťou ministerstva vnútra, ale aby bol „samostatný a od politikov nezávislý“. Nezávislý od politikov, to v preklade znamená nevolený, čiže nezávislý od demokratických volieb a vôle občanov. V praxi to funguje asi takto: my si tam dáme svojich ľudí a tí už dohliadnu, aby to bolo nezávislé. Presne takto to robili už pred sto rokmi revolucionári ako Ježov či Berija. Z policajného zboru by bola akási mimovládna organizácia nezávislá na občanoch, ale iba na vôli toho, kto by bol na jej čele. Mohol by ju napríklad nezištne sponzorovať dobrý deduško spoza mora, ale inak by bola úplne nezávislá… Toto chceme? Naozaj za toto sa teraz štrngá kľúčmi?

Na Slovensku kádrov na ľubovoľnú funkciu zas toľko nemáme: v každej brandži sa ľudia väčšinou veľmi dobre poznajú. Hovoriť v tejto súvislosti o nejakom nespolitizovaní a nezávislosti je samo osebe veľmi podozrivé, môže o tom hovoriť naivný študent alebo niekto, kto tým sleduje veľmi konkrétny zištný zámer. A kto rozhodne, ktorého z tých pár ľudí, ktorých máme k dispozícii, vyberieme?

Slušniaci požadujú „policajnú inšpekciu, ktorá nebude kontrolovať svojich kolegov. Ale nezávislú inšpekciu bez väzieb na policajný zbor a ministrom vnútra dosadeného policajného prezidenta“. Áno, kontrolór by vždy mal byť čím viac oddelený od kontrolovaného. O tom je potrebné hovoriť. Dlhodobo na to upozorňuje aj sudca najvyššieho súdu Štefan Harabin. Lenže opäť je tu tá „nezávislosť“: namiesto orgánu, ktorý je súčasťou štruktúr v systéme moci zastupiteľskej demokracie, sa dožadujú v podstate demontáže demokracie. Teda presného opaku toho, za čo sme štrngali v osemdesiatom deviatom. Zlé jazyky tvrdia, že práve toto je to, čo Soroš-jugend chce: nahradiť štruktúry štátu rôznym druhom mimovládok, pričom slovo „nezávislý“ v ich slovníku znamená „poslušný“.

Na spodku letáku je napísané: „Začíname upratovanie krajiny. Odpolitizovanie polície je prvý, no nie jediný krok v našom snažení. Budeme žiadať viac, lebo chceme veriť v právny štát.“

Táto vyhrážka anonymných uzurpátorov moci znamená v podstate toto: využívajúc fakt, že vierolomné mainstreamové médiá, vrátane tých verejnoprávnych (!) a komedianti sú, ako ostatne vždy, na našej strane, mienime vydierať demokraticky zvolenú vládnu moc, aby postupne plnila všetky naše absurdné, amatérsky sformulované požiadavky, až kým neodstránime demokratické mechanizmy a krajinu celkom neovládneme. A pritom nám budú ovečky pekne zvoniť.

Ivan Lehotský