Dobrý kompromis, no na druhú stranu aj oslabenie parlamentnej demokracie. Štefančík sa pozrel na návrh ľudového hlasovania o odvolaní NR SR

Vláda mala o návrhu na vytvorenie nového inštitútu, ktorý by bol alternatívou k referendu na odvolanie NR SR rokovať v stredu 19. augusta. Následne ho však z rokovania vypustila. Nateraz tak o ňom ministri nebudú rokovať. Politológ pre agentúru SITA uviedol, že takáto iniciatíva nie je žiadna novinka, keďže o samotnej možnosti odvolania NR SR občanmi sa diskutuje už dlho. „Zrejme bolo potrebné nájsť formu a správne načasovanie. Napokon, každé volebné obdobie s touto iniciatívou niekto prišiel. Stále však nevieme, či sa k tomu nájde zhoda v celej vládnej koalícii,“ dodal Štefančík. Ministerstvo spravodlivosti, ktoré návrh predložilo na rokovanie vlády, tvrdí, že inštitút ľudového hlasovania sa javí ako ústavne najvhodnejší.

NR SR by podľa pravidiel ľudového hlasovania bolo možné odvolať, ak by o to petíciou požiadalo aspoň 350-tisíc občanov, ktorí majú právo voliť do NR SR. Prezident by ho však nesmel vyhlásiť počas prvých šiestich mesiacov volebného obdobia a ani počas posledných šiestich mesiacov. Aj keď by sa mohlo zdať, že súčasná koalícia prichádza s takouto iniciatívou v čase, keď už sa nebude dať aplikovať na ňu samotnú, v samotnom načasovaní však politológ problém nevidí.

Šesťmesačná lehota od začiatku a pred koncom volebného obdobia NR SR je podľa neho správna, keďže samotné vytvorenie vlády po voľbách trvá nejaký ten týždeň. „Niekedy to môže trvať niekoľko mesiacov, následne musí získať dôveru v parlamente a spravidla sa každej vláde dáva niekoľko mesiacov (100 dní) na rozbeh. Myslím, že je v poriadku, ak nebude možné odvolať vládu prvých šesť mesiacov, a to bez ohľadu na to, kto bude stáť na jej čele,“ dodal Štefančík.

Hlas-SD chce zmenou ústavy zaviesť možnosť odvolať parlament v referende

V materiáli rezortu spravodlivosti sa uvádza, že NR SR bude odvolaná, ak za jej odvolanie hlasuje väčšina účastníkov ľudového hlasovania, najmenej však trojpätinová väčšina z takého počtu voličov, ktorí sa zúčastnili bezprostredne predchádzajúcich volieb do NR SR. Znížené kvórum oproti referendu vidí politológ ako jediný spôsob, akým by mohlo byť ľudové hlasovanie úspešné. „Pokiaľ by bolo ľudové hlasovanie nastavené podľa súčasných podmienok, bolo by prakticky vždy odsúdené na neúspech. Trojpätinová väčšina z takého počtu voličov, ktorí sa zúčastnili predchádzajúcich volieb, znamená, že za odvolanie vlády nebudú hlasovať iba voliči opozície, ale pravdepodobne sa budú musieť zapojiť aj voliči minimálne jednej koaličnej strany, čo je podľa mňa vhodný kompromis, ako tento inštitút spravodlivo využiť,“ myslí si Štefančík.

Podľa politológa je zároveň úplne jasné, že ak by bol tento návrh prijatý, bude v každom volebnom období minimálne jedna iniciatíva na skrátenie volebného obdobia, a to bez ohľadu na to, či budú pri moci súčasné koaličné alebo opozičné strany. „A práve tento moment považujem za oslabenie parlamentnej demokracie a posilnenie populizmu. Bol by som skôr za to, aby ľudia lepšie múdrejšie vyberali vo voľbách, aby sa potom následne nemuseli zaoberať diskusiou o ich odvolávaní,“ dodal Štefančík.

To, či takýto návrh prejde parlamentom, je podľa politológa nateraz náročné odhadnúť. „Vláda potrebuje ústavnú väčšinu, takže niektoré opozičné strany jej v tom nebudú chcieť krátko pred voľbami pomôcť. Na druhej strane, aj niektoré opozičné strany sa budú chcieť odvolať na vôľu ľudu, veď neustále majú plné ústa voličov, takže bude pre nich ťažké zdôvodňovať, prečo by aj svojim voličom tento ústavný nástroj nemali dožičiť. Veď ešte nikde nie je napísané, že súčasné strany opozície budú po voľbách 2027 sedieť vo vláde. Takže by ho vlastne mohli z pozície opozičných strán vyskúšať ako prvé,“ uzavrel Štefančík.