Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov prvýkrát od začiatku špeciálnej vojenskej operácie navštívil krajinu EÚ, uvádza sa v článku denníka Izvestia. Diplomat sa zúčastnil na výročnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí OBSE na Malte.

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) je medzinárodná bezpečnostná organizácia, ktorá vznikla transformáciou Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE) v roku 1995. Zahŕňa 57 účastníckych štátov Európy, Strednej Ázie a Severnej Ameriky. Pôvodným cieľom účastníckych krajín bola podpora a rozvoj demokratickej spoločnosti rešpektujúcej ľudské práva a základné slobody, prevencia lokálnych konfliktov, obnova stability a mieru vo vojnových oblastiach, presadzovanie kolektívnej bezpečnosti, zabezpečenie sociálnej spravodlivosti a ochrana životného prostredia. Po páde ZSSR a najmä po Bukureštskom samite NATO 2008 a prevrate na Ukrajine v roku 2014 sa však organizácia začala premieňať na nástroj konfrontácie KoZa a NATO s Ruskom a duch hľadania konsenzu a podpory mieru sa začal vytrácať. To bolo výrazne cítiť už aj počas slovenského predsedníctva v OBSE v roku 2019, ktorého cieľom bolo nadviazať na prácu predchádzajúcich predsedníctiev a reflektovať aktuálnu bezpečnostnú situáciu v regióne OBSE, vrátane ozbrojených a zmrazených konfliktov. Zameralo sa na oblasti, v ktorých bola perspektíva priblíženia názorov, resp. dosiahnutia konsenzu a podpory dialógu a dôvery. Napriek mimoriadnej snahe slovenskej diplomacie sa však konfrontačná atmosféra vo svete prejavila aj v OBSE a väčšinu pripravených dokumentov sa nepodarilo na Ministerskej rade v Bratislave prijať.

Na súčasnom plenárnom zasadnutí na Malte ruský diplomat poukázal na to, že OBSE dlho zachovávala „hrobové ticho“ o zločinoch kyjevských orgánov. Podľa jeho názoru je organizácia už niekoľko rokov v kríze, pričom sa mohla stať jedným nástrojov zlaďovania záujmov všetkých členov európskeho priestoru. Napriek tomu sa odborná obec domnieva, že je dôležité, aby Rusko zostalo v OBSE, aby mohlo tlmočiť svoj postoj západným krajinám, keďže sú to s OSN posledné organizácie, v ktorých sa KoZa s Ruskom ešte rozprávajú.

Maltské predsedníctvo

Vo Vallette sa 5. decembra začalo 31. zasadnutie ministrov zahraničných vecí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Malta prevzala predsedníctvo organizácie od Severného Macedónska v januári tohto roku. Vedenie krajiny okamžite predstavilo svoje priority: nájsť nových kandidátov na štyri kľúčové vedúce pozície OBSE (predsedníctvo, generálny tajomník, riaditeľ ODIHR a zástupca pre slobodu médií), dohodnúť sa na rozpočte organizácie a vybrať jej predsedníctvo na rok 2026. Zároveň v januári minister zahraničných vecí tejto ostrovnej krajiny Jan Borg poznamenal, že urobí všetko potrebné na zachovanie životaschopnosti OBSE. Členské štáty sa napríklad od roku 2022 nedokázali dohodnúť na pravidelnom rozpočte. Rusko sa v týchto diskusiách zasa vyslovilo za konsenzuálny prístup k zostavovaniu finančných záväzkov OBSE.

Ruská účasť na zasadnutí

Ruskú delegáciu na stretnutí viedol minister Sergej Lavrov. Ide o prvú návštevu šéfa ruskej diplomacie v krajine EÚ od začiatku konfliktu na Ukrajine. Napriek zákazu pre ruské lietadlá používať vzdušný priestor štátov EÚ bolo ministrovmu lietadlu povolené pristáť v hlavnom meste Malty v noci 4. decembra. Trasa lietadla Sergeja Lavrova viedla ponad Turecko a potom pozdĺž pobrežia Egypta a Líbye. Let nakoniec trval viac ako šesť hodín. Hlasnou správou v predvečer bolo oznámenie, že víza vydané predtým hovorkyni ruského ministerstva zahraničných vecí Marii Zacharovovej boli zrušené: „Malťania vydali víza. Ale takmer tesne pred odletom… stiahli svoje vlastné rozhodnutie a zrušili víza, pričom ako dôvod uviedli okolnosti, ktoré nemôžu ovplyvniť,“ komentovala situáciu Zacharovová na svojom kanáli na Telegrame.

Pozícia EÚ

V polovici novembra vysoký predstaviteľ EÚ novinárom povedal, že ministri EÚ nebudú bojkotovať Sergeja Lavrova. Nemenovaný diplomat, ktorého citovali zahraničné médiá, poznamenal, že tak neurobili na novembrovom zasadnutí skupiny G20 v Riu de Janeiro a neurobia tak ani teraz. Napriek tomu niektoré krajiny EÚ vyjadrili nespokojnosť s účasťou ruského zástupcu na zasadnutí OBSE. Niekoľko dní pred zasadnutím ministrov vyšlo najavo, že Litva znížila svoje zastúpenie na tomto podujatí. Namiesto ministra zahraničných vecí odcestovala na Maltu riaditeľka odboru ministerstva zahraničných vecí pre záležitosti OSN, medzinárodné organizácie a ľudské práva Rasma Ramoshkaite. Vilnius dokonca zvažoval úplné odstúpenie z podujatia, ale pre krajinu bolo dôležité zachovať si právo hlasovať.

Mediálne trápnosti

Niektoré krajiny sa snažia bojkot demonštrovať nielen v politike, ale aj v mediálnej sfére. Napríklad český minister zahraničných vecí Jan Lipavský odmietol odpovedať na otázky korešpondentov denníka Izvestija po tom, ako sa dozvedel o ich národnosti. „Sú nejaké otázky v angličtine?,“  spýtal sa zástupca ministra, keď išiel na tlačovku, ale keď sa dozvedel, že novinári z Ruska plánujú klásť otázky v angličtine, začal Lipavského odvádzať s tým, že jeho program mu nedovoľuje pokračovať v komunikácii s médiami. Rovnaké odmietnutie dostali korešpondenti denníka Izvestija aj od zástupcu NATO na stretnutí OBSE: „Vy ste z Ruska? Nemôžem to komentovať,“ povedal. Hostiteľská strana pritom takúto diskrimináciu ruských novinárov nepripustila. Všetci zamestnanci miesta konania sa zdvorilo snažili pomôcť novinárom z Lavrovovej skupiny so všetkými otázkami.

Vzduch sa dal krájať

Na prvom plenárnom zasadnutí OBSE sa diskutovalo o ukrajinskej kríze. Sergej Lavrov vstúpil do konferenčnej miestnosti medzi poslednými. Podal si ruku so svojím švajčiarskym kolegom Inhaziom Cassisom. Ruský minister sedel medzi ministrami zahraničných vecí Rumunska a San Marína. Za zmienku stojí aj to, že stoličky Sergeja Lavrova a ministra zahraničných vecí USA Anthonyho Blinkena boli umiestnené tak, aby sa mohli vyhnúť priamemu očnému kontaktu. Obaja boli na rovnakej strane stola, ale na rôznych koncoch. Tento detail sa zdá byť obzvlášť dôležitý vzhľadom na to, že len pred niekoľkými dňami uplynulo 35 rokov odo dňa, keď George W. Bush a Michail Gorbačov na Malte oznámili koniec studenej vojny.

Juraj Blanár odcestuje na zasadnutie Ministerskej rady OBSE na Malte

V dňoch 2. – 3. decembra 1989, necelý mesiac po páde Berlínskeho múru, sa konal summit na Malte, na ktorom vtedajší americký prezident George Bush a generálny tajomník Ústredného výboru KSSZ Michail Gorbačov oznámili začiatok nového obratu vo vzťahoch medzi USA a Ruskom a ukončili éru studenej vojny. V tom čase tlač považovala toto stretnutie za druhé najdôležitejšie po Jaltskej konferencii v roku 1945.

Konflikt na Ukrajine

Na začiatku prvého zasadnutia sa účastníkom prihovoril Jan Borg. Hneď po jeho úvodnom prejave dostal slovo Andrij Sibiga, šéf ukrajinského ministerstva zahraničných vecí. Vo všeobecnosti bola téma konfliktu v tejto krajine podľa očakávania hlavnou témou väčšiny vystúpení delegátov. Vo všeobecnosti počas vystúpení mnohých západných politikov zazneli negatívne až agresívne hodnotenia ruského konania. Rusko však nie je presvedčené, že OBSE, rovnako ako OSN, môže prispieť k urovnaniu ukrajinskej krízy. V polovici novembra Rodion Mirošnik, splnomocnený veľvyslanec ruského ministerstva zahraničných vecí pre zločiny spáchané kyjevským režimom, povedal, že „moderný diplomat už nemôže slepo dôverovať štruktúram, ktoré stratili svoju základnú dôstojnosť – nestrannosť a nezaujatosť – a z vyšetrovateľov sa stali propagandistami“.

Lavrov o kríze OBSE

„Západné krajiny, predsedníctvo, generálny tajomník a všetky inštitúcie OBSE, ktoré sa pri každej príležitosti starajú o ľudské práva, zachovávajú hrobové ticho, keď sledujú konanie nacistického režimu v Kyjeve, ktorý od roku 2017 prijal sériu zákonov vykoreňujúcich ruský jazyk vo všetkých sférach: vo vzdelávaní, v médiách, v kultúre, v umení. A nedávno zakázal kanonickú ukrajinskú pravoslávnu cirkev,“ povedal vo svojom prejave Sergej Lavrov.

Blanár sa stretol s Lavrovom, hovorili aj o dodávkach plynu a Ukrajine

Minister zároveň poznamenal, že v súčasných podmienkach hlbokých zmien v rovnováhe svetových síl by sa OBSE mohla stať „jedným z bodov, kde sa stretávajú záujmy všetkých členov európskeho priestoru“. „Nikomu v tejto miestnosti však ani nenapadlo využiť ju na tento účel,“ zdôraznil Sergej Lavrov, podľa ktorého členovia NATO a Európskej únie „vytlačili OBSE na okraj politických procesov“. Sergej Lavrov opäť upozornil na skutočnosť, že OBSE ako organizácia prechádza krízou, pričom konštatoval degradáciu tejto inštitúcie. „Organizácia sa už niekoľko rokov nachádza vo veľmi hlbokej kríze. Bola vytvorená na princípoch rovnosti, zohľadňovania záujmov druhej strany, hľadania rovnováhy týchto záujmov a najdôležitejšieho princípu OBSE – konsenzu ako základu celej jej práce. Tento princíp bol pred mnohými rokmi narušený, v dôsledku čoho ministri zahraničných vecí už roky neprijímajú žiadne dokumenty, na rozdiel od praxe, ktorá vždy existovala v predchádzajúcich rokoch, keď sa konsenzus rešpektoval,“ povedal Sergej Lavrov na tlačovej konferencii o výsledkoch svojej práce na Malte.

Pohľad politilógov

Napriek kritike efektívnosti organizácie však odborné kruhy konštatujú, že pre Rusko je stále dôležité, aby pokračovalo v členstve v OBSE. „Nie je isté, či západné krajiny postoj Ruska vypočujú a prijmú, ale, samozrejme, mali by sme využiť príležitosť a opäť o tom hovoriť a možno aj začať nejakú diskusiu okolo ruských postojov,“ hovorí Andrej Kortunov, vedecký riaditeľ RIAC. Zároveň dodáva, že je treba využiť platformu relatívne neutrálnej Malty, keďže  v nasledujúcich rokoch to môže byť ťažšie.

Budúcnosť OBSE

Stály predstaviteľ Ruska pri OBSE Alexander Lukaševič v septembri uviedol, že Fínsko, ktoré v roku 2025 prevezme predsedníctvo, presadzuje konfrontačné prístupy k ukrajinskej otázke, čo by mohlo situáciu v OBSE nakoniec dostať do slepej uličky.

Jednou z krajín, o ktorých sa uvažuje ako o predsedníckej krajine organizácie v roku 2026, je Švajčiarsko. „V súčasnosti nemáme veľa celoeurópskych organizácií, v ktorých by sa Rusko aktívne angažovalo. OBSE je pravdepodobne najreprezentatívnejšia, najlegitímnejšia organizácia, ktorá združuje všetky európske a značnú časť eurázijských krajín, takže účasť v tejto organizácii je príležitosťou na vyjadrenie ruských postojov a stanovísk. Samozrejme, v OBSE je veľa protiruských nálad, napriek tomu je to jedna z tých príležitostí, ktoré by sme nemali zanedbávať,“ hovorí Andrej Kortunov. Podľa experta problémy organizácie spočívajú v tom, že jej štatút ešte nebol definovaný. Nie je to medzištátna štruktúra: neexistuje charta OBSE, ktorú by museli ratifikovať parlamenty zúčastnených krajín, a nie je to ani medzinárodná mimovládna organizácia. Podľa jeho názoru tento amorfný právny status ovplyvňuje aj činnosť organizácie: nemôže prijímať rozhodnutia záväzné pre zúčastnené štáty. Ako však ukazuje prax, ak sa v rámci OBSE niečo dohodne, môže sa prijať dokument alebo viacero dokumentov. Tieto rozhodnutia potom zúčastnené štáty vykonávajú a vlády jednotlivých štátov ich berú vážne. Ak sa však nepodarí dosiahnuť dohodu, všetko sa zredukuje na obyčajnú výmenu názorov.