„Vzbura“ v ĽSNS môže byť nádejou pre národno – konzervatívnu politickú scénu

Bratislava 21. januára 2021 (HSP/Foto:TASR-Dušan Hein, Milan Kapusta)

ĽSNS sa otriasa v z

Na Slovensku chýbala strana, ktorá by zastupovala národno-konzervatívne hodnoty

Kotlebova Ľudová strana naše Slovensko sa stala fenoménom slovenskej politickej scény. Na Slovensku dlhodobo chýbala strana, ktorá by zastupovala pronárodné a konzervatívne hodnoty.

Pronárodne, kresťansky a konzervatívne zmýšľajúci Slováci mali na výber medzi “nemastnou-neslanou” Slovenskou národnou stranou (SNS) a “nemastným-neslaným” Kresťansko-demokratickým hnutím (KDH).

Obe strany však nikdy nepresadzovali skutočné národné a konzervatívne záujmy. Skôr naopak. Bolo to práve za vlády, v ktorej pôsobila aj Slotova SNS, kedy Slovensko zrušilo slovenskú korunu a prijalo globalistickú menu euro.

O KDH stačí povedať len to, že ani len nezahlasovali za vznik samostatnej Slovenskej republiky a celé ich pôsobenie sa nieslo v duchu “eurohujerstva.”

O konzervatívnej agende nehovoriac. Jediný väčší úspech KDH bol, že do ústavy sa im za pomoci strany SMER-SD podarilo dostať definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy. Za čo sa im možno poďakovať, no na to, že na slovenskej politickej scéne KDH pôsobí vyše dve desaťročia, je to veľmi málo.

ĽSNS bola svetielkom nádeje. Stranu však dobehla Kotlebova kontroverzná minulosť

Pronárodne a konzervatívne zmýšľajúci volič tak vlastne nemal v parlamente svoje zastúpenie. Na národno-konzervatívnej scéne sa však objavilo svetielko nádeje. Vznikol nový politický subjekt – Ľudová strana naše Sovensko.

Hlavnou tvárou ĽSNS bol bezpochyby Marian Kotleba, ktorý svojimi rétorickymi schopnosťami a najmä poukazovaním na tzv. “rómsku otázku”, ktorú predchádzajúce vlády ignorovali a neriešili, získaval čoraz väčšiu popularitu. Jeho prvým víťazstvom bolo zvolenie za župana v Banskobystrickom samosprávnom kraji, neskôr v roku 2016 a tiež o 4 roky na to, v roku 2020 sa jeho strana ĽSNS dostala aj do Národnej rady Slovenskej republiky.

Kotlebovcom nemožno uprieť zapálenosť pre vec a ich dravosť (aj keď aj tá v poslednom čase už vyprchala), no ich najväčším problémom je ich minulosť. Konkrétne predseda strany Marian Kotleba pochodoval so svojimi nasledovníkmi v uliciach slovenských miest v uniformách, čo dosť pripomínalo časy minulé z obdobia druhej svetovej vojny.

Zároveň pôsobil v Slovenskej pospolisti, ktorú Najvyšší súd nakoniec rozpustil kvôli programu strany, ktorý bol podľa verdiktu súdu v rozpore s demokratickými zásadami Slovenskej republiky.

Aj z týchto dôvodov je v mainstreame strana Marianu Kotlebu často označovaná za extrémistickú, či dokonca fašistickú. Tým pádom sa od ĽSNS dištancovali aj ostatne relevantné politické strany a Kotlebovci tak ostali v absolútnej mediálnej aj politickej izolácii.

Lenže pronárodnému voličovi nestačí, aby strana bola vo večnej parlamentnej opozícii. Pronárodný a konzervatívny volič chce, aby jeho hodnoty boli pretavené do zákonov a to sa dá uskutočniť len ako súčasť vládnej koalície.

Kotleba si v strane upevnil moc

Najnovšie sa v ĽSNS objavila ďalšia na prvý pohľad komplikácia. Marian Kotleba si v strane upevnil svoju moc. V praxi to znamená, že boli zmenené stanovy strany tak, aby ho z postu predsedu strany prakticky nebolo možné odvolať. Urobil to zrejme zo strachu, že ak Najvyšší súd potvrdí verdikt špecializovaného súdu a on pôjde na pár rokov do väzenia, mohol by ho na poste predsedu nahradiť niekto iný.

Uhrík, Mazurek a spol sa „vzbúrili“

Táto akcia vyvolala silnú reakciu. Poprední predstavitelia strany Milan Mazurek a Milan Uhrík (ktorý by bol zrejme prirodzeným nástupcom Kotlebu) a taktiež ďalší známi členovia strany ako Ondrej Ďurica, či Miroslav Suja, sa voči tomuto kroku Kotlebu rázne postavili.

Zatiaľ ešte neohlásili odchod zo strany, no ich poníženie zo strany Kotlebu, ktorý takéto niečo urobil poza ich chrbát, zrejme neostane len tak.

Ak sa stanovy strany nevrátia do pôvodnej verzie, je pravdepodobné, že nespokojní členovia ĽSNS odídu zo strany. Na prvý pohľad sa môže zdať, že tým by došlo k ďalšiemu oslabeniu národnej scény.

Ak to “potenciálni odídenci” z ĽSNS pojmú v štýle, že len oni sami si založia vlastnú stranu, tzv. ĽSNS číslo 2, takéto niečo nemá šancu na úspech a stane sa len to, že možno polovica voličov prejde od Kotlebu k odídencom a druhá polovica zostane pri Kotlebovi. Kľudne sa teda môže stať, že ani jedna strana sa v budúcich voľbách nedostane ani len do parlamentu. A aj keby áno, ani koaličný potenciál “odídencov” by tam nebol veľký, ak vôbec nejaký.

Rozpad ĽSNS by mohol byť obrodou pre národno-konzervatívnu scénu

Ak chcú potenciálni “odídenci” pomýšľať na úspech, budú sa musieť spojiť s ďalšími subjektami na pronárodnej scéne. Z kuloárnych informácii vieme, že nový národno-konzervatívny projekt sa už rysuje a rozpad ĽSNS by mu mohol napomôcť.

Je však otázne, či v novej pronárodnej strane s koaličným potenciálom bude miesto pre ľudí ako Milan Mazurek, ktorý je síce skvelý rečník, no pre mnohých ľudí na pronárodnej scéne svojimi vyjadreniami, za ktoré bol aj odsúdený (aj keď je otázne či oprávnene) – vystúpenie v rádiu Frontinus a tiež za vulgárne pokriky pred vlakovou stanicou na arabskú rodinu, je jednoducho neprijateľný. Mazurek by bol teda skôr príťažou než pomocou.

Europoslanec Milan Uhrík, to je trochu iný príbeh. Vo všeobecnosti je vnímaný ako umiernený pronárodný politik, ktorý počas svojho pôsobenia v ĽSNS neurobil nejaké výrazné excesy, ktoré by ho diskvalifikovali z ďalšieho pôsobenia vo vysokej politike. Jednak by mohol k novej pronárodnej strane pritiahnuť mnohých doterajších voličov ĽSNS a neprekážal by ani iným, povedzme „umiernenejším“ voličom, ktorí Kotlebovu stranu nikdy nevolili.

Všetko je však zatiaľ vo hviezdach. Je ešte možné, že si Marian Kotleba uvedomí svoju chybu a stanovy strany budú upravené tak, aby boli viac demokratické a „vzbúrenci“ sa s Kotlebom uzmieria. Len vzhľadom na nulový koaličný potenciál ĽSNS by to bolo skôr pre národnú scénu prehrou než víťazstvom.

Kotlebova strana je odsúdená na večnú opozíciu, čo nie je dobrá správa pre národné a konzervatívne orientovaných ľudí. Z opozície sa totiž nedá presadiť prakticky nič. Slovensko nutne potrebuje novú pronárodnú stranu s koaličným potenciálom, ktorá v prípade účasti vo vláde bude hájiť záujmy Slovenskej republiky a bude presadzovať národné a konzervatívne hodnoty.

Samuel Gdovin