Výstava Cesta slovenskou Amerikou pripomína kultúrnu misiu medzi americkými Slovákmi

Vernisáž výstavy Cesta slovenskou Amerikou preniesla Bratislavčanov do Ameriky 30. rokov 20. storočia. Hviezdoslavovo námestie rozozvučali 22. júla 2021 džezové skladby, ktoré prilákali ďalších návštevníkov panelovej výstavy o dodnes neprekonanej kultúrnej misii Matice slovenskej medzi krajanmi v Spojených štátoch amerických a Kanade

22. 07. 2021 | Kultúra | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Vernisáž výstavy Cesta slovenskou Amerikou

Bratislava 22. júla 2021 (HSP/Foto:Matica slovenská)

▶ ❚❚ ↻

„Na devätnástich paneloch je len útržok z 3500 fotografií, ktoré má Matica slovenská uložené v depozitoch Krajanského múzea MS. Cesta slovenskou Amerikou lámala rekordy po všetkých stránkach. Za 214 dní v Amerike a Kanade absolvovali Jozef Cíger Hronský, Jozef Cincík, Konštantín Čulen a Karol Plicka 80-tisíc kilometrov, čo je ako keby dvakrát okolo Zeme. Spravili 609 prednášok, čo je skoro tri denne. Priniesli tam so sebou 40-tisíc kníh, 20-tisíc brožúrok, 6500 časopisov. Urobili aj obrovské množstvo prednášok. Toto všetko bola veľká kultúrna misia, z ktorej Matica slovenská čerpá dodnes,“ priblížila riaditeľka Krajanského múzea MS Zuzana Pavelcová, ktorá je autorkou výstavy i spoluorganizátorkou vernisáže s Domom MS v Bratislave.

V rokoch 1935 a 1936 sa vydala delegácia Matice slovenskej za oceán, aby kultúrne, národne a osvetovo pôsobila medzi slovenskými krajanmi v Amerike, kde žila už tretia generácia pôvodne „chlebovej“ emigrácie Slovákov za oceán. V tom čase tam bola až tretina vtedajšieho slovenského národa. „Cieľom cesty bolo oprašovanie slovenských koreňov, aby Slováci žijúci v zahraničí nezabúdali na svoju identitu. Naši krajania sú neoddeliteľnou súčasťou nášho národa. Cieľom kultúrnej misie bolo v prvom rade nadviazať a utužiť vzťahy, ale aj začať výskum amerických Slovákov,“ doplnila Z. Pavelcová.

„Cesta slovenskou Amerikou vytvorila veľmi dobré a priateľské vzťahy medzi Maticou slovenskou a americkými a kanadskými Slovákmi. Zároveň položila základy pre bádateľskú a vedeckú činnosť MS v nasledujúcich rokoch. Matica slovenská sa tak začala venovať pôsobeniu a životu našej diaspóry v Amerike. Na základe získaných dokumentov vydal člen delegácie Konštantín Čulen dve významné publikácie o dejinách amerických Slovákoch v rokoch 1938 a 1942,“ vysvetlil správca MS Maroš Smolec, ktorý vyzdvihol aj vedúceho matičnej delegácie Jozefa Cígera Hronského, tajomníka a neskoršieho správcu MS. Na otázku, či by sa aj v dobe internetu mala zopakovať podobná misia, uviedol, že „hoci sa dnes v sekunde môžeme spojiť s krajanmi v Amerike, Argentíne či Maďarsku, živý kontakt so Slovákmi na Slovensku je veľmi dôležitý a pre našich krajanov veľa znamená. Nielenže si oprášia slovenčinu, ale nezabudnú ani na svoju identitu“.

V súčasnosti žije 1,5 až 1,8-milióna Slovákov za hranicami Slovenska, z toho veľká časť práve v Amerike. „Táto výstava, venovaná misii Matice slovenskej v Spojených štátoch amerických, je zaujímavá o to viac, že práve krajania žijúci v Amerike sa veľmi výrazne zaslúžili o to, že dnes máme svoju vlastnú štátnosť. Náš krajanský segment nám v histórii veľmi pomohol a je jedným z pilierov, na ktorom slovenská štátnosť stojí,“ vyjadril sa predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip, ktorý prevzal nad výstavou záštitu.

Vernisáž výstavy sa niesla v duchu 30. rokov minulého storočia. Zazneli swingové piesne v podaní skvelej slovenskej speváčky Lucie Švihlovej a jej gitarového sprievodu Roberta Schranza. Tie prilákali ďalšiu verejnosť na známom bratislavskom námestí, ktorá si pozrela matičné knihy o amerických Slovákoch či dva krásne modely dobových automobilov zo Slovenského technického múzea – Múzea dopravy v Bratislave. Výstavné panely môžu záujemcovia vidieť do 31. júla.

Pri príležitosti 85. výročia Cesty slovenskou Amerikou zverejnila ustanovizeň na Youtube profile TV Matica aj rovnomenný audiovizuálny historický dokument, ktorý slúži ako vzdelávacia pomôcka pre školy. V ňom uvidia diváci jedinečné fotografie z archívu Krajanského múzea MS, ako i archívne zábery z matičného filmu Karola Plicku Za Slovákmi od New Yorku po Mississippi, ktoré Matici slovenskej poskytol Slovenský filmový ústav.

Redakciu informovala Veronika Grznárová, hovorkyňa Matice slovenskej.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Americké ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že pri zverejňovaní dokumentov súvisiacich s prípadom sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina nemanipulovalo so žiadnymi spismi, aby ochránilo prezidenta Donalda Trumpa.

Z tohto dôvodu nič nezatajuje, povedal pre televíziu ABC News námestník ministerstva spravodlivosti Todd Blanche. Informuje agentúra DPA.