Výroky Richarda Sulíka zo svadby jeho syna Filipa negatívne hodnotí viac ako tretina spoločnosti

Sulík sa na svadbe vyjadril o Danielovi Bombicovi, Marekovi Šounovi či Erikovi Kaliňákovi, že keď sa s nimi človek normálne rozpráva, zistí, že „sú to úplne v pohode ľudia“. Jeho výrok následne vyvolal kritiku, napríklad aj u viacerých politikov. Podľa prieskumu tieto výroky vníma negatíve 14,22 percenta opýtaných, ďalších 22,06 percenta ich vníma veľmi negatívne. Necelých 24 percent opýtaných (23,92 %) sa vyjadrilo, že tieto výroky nezachytilo a 15,49 percenta na to nemá názor. Veľmi pozitívne Sulíkove výroky vnímalo 8,24 percenta opýtaných a 16,08 percenta sa vyjadrilo, že ich vníma pozitívne. „Výsledky ukazujú, že Richard Sulík týmto výrokom opäť zvýraznil svoju kontroverznosť v slovenskej spoločnosti. Nejde pritom o jednoznačné odmietnutie. Približne štvrtina respondentov jeho slová hodnotí pozitívne, viac ako tretina negatívne a takmer štyria z desiatich ľudí ich buď nezachytili, alebo na ne nemajú názor. Oveľa zmysluplnejší obraz však dostávame pri pohľade na politické preferencie respondentov,“ vraví hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.

V hodnotení Sulíkových výrokov sa ukazujú výrazné rozdiely medzi elektorátom koaličných a opozičných politických subjektov. V prípade koaličnej strany Smer-SD hodnotí tieto výroky pozitívne približne 44 percent jej voličov (zahŕňa odpovede „veľmi pozitívne” a „pozitívne”), u Slovenskej národnej strany to bolo celkovo zhruba 41 percent. Najvyšší podiel tých, ktorí tieto výroky hodnotili pozitívne, bol u voličov Hlasu-SD, celkovo išlo o takmer 48 percent jej voličstva. Najmenej tých, ktorí hodnotili Sulíkové výroky negatívne, bolo u Smeru, a to celkovo 22 percent jeho voličov (zahŕňa odpovede „veľmi negatívne” a „negatívne”). Medzi voličmi Hlasu ich negatívne vnímalo celkovo necelých 27 percent. Medzi voličmi SNS vnímalo predmetné výroky negatíve 27,6 percenta z nich, pričom žiadni voliči národniarov neuviedli odpoveď „veľmi negatívne”.

Medzi voličmi opozičných strán, a to ako parlamentných, tak aj mimoparlamentných, je najviac tých, ktorí Sulíkove výroky vnímali veľmi negatíve u Kresťanskej únie, a to 60 percent. Odpoveď „veľmi negatívne” tiež často uvádzali voliči Demokratov (51,2 %), Progresívneho Slovenska (48,1 %) a Hnutia Slovensko (41,1 %). Výroky „veľmi pozitívne” vnímali najčastejšie voliči Strany vidieka, išlo o 62 percent z nich. Pozitívne ich vnímal aj elektorát subjektu Právo na pravdu, kde odpoveď „veľmi pozitívne” uvádzalo 32,3 percenta voličov a odpoveď „pozitívne” 29 percent. Pomerne pozitívne Sulíkove výroky vnímali aj voliči strany Za ľudí (celkovo 30 percent, zahŕňa odpovede „veľmi pozitívne” a „pozitívne”), Maďarskej aliancie, kde odpovede „veľmi pozitívne” a „pozitívne” uviedlo celkovo vyše 39 percent opýtaných, u hnutia Republika to bolo čosi vyše 29 percent a medzi voličmi strany Sloboda a Solidarita, ktorú Sulík v minulosti založil a viedol, uviedlo pozitívne odpovede celkovo 21,2 percenta opýtaných.

„Dáta veľmi plasticky ukazujú mieru politickej polarizácie. Richard Sulík pritom nachádza pri tomto konkrétnom výroku podstatne viac pochopenia medzi voličmi strán súčasnej vládnej koalície než medzi voličmi väčšiny parlamentnej opozície. To je vzhľadom na jeho dlhoročné politické pôsobenie na opozičnej a pravicovej strane spektra zaujímavý posun,“ zhodnotil Klus. Poukázal aj na postoj voličov hnutia Sme rodina, s ktorým sa Sulík plánuje spojiť v nasledujúcich parlamentných voľbách, ktoré sa majú konať na jeseň 2027. Pomer voličov tohto hnutia, ktorí jeho výroky vnímajú pozitívne alebo negatívne je vyrovnaný. Zhodne po 21,4 percenta z nich zhodnotilo Sulíkové výroky negatívne aj pozitívne. Zároveň sa ale 35,7 percenta voličov Sme rodina vyjadrilo, že tieto výroky nezachytili a 21,4 percenta na ne nemá nátor.