Vyhorenie zasahuje Slovákov, najhoršie sú na tom mladí

Podľa štúdie Moodle/Censuswide pociťuje symptómy vyhorenia až 66 percent zamestnancov v Spojených štátoch, pričom najviac sú zasiahnuté vekové skupiny od 18 do 34 rokov. V týchto kategóriách sa podiel ľudí s príznakmi vyhorenia pohybuje na úrovni viac ako 80 percent.

Podobný obraz ponúkajú aj slovenské dáta. Prieskum Inštitútu stresu v spolupráci so zdravotnou poisťovňou ukazuje, že výrazné známky vyhorenia vykazuje viac ako dve tretiny respondentov. Až 79 percent ľudí uvádza, že sa po práci cíti úplne vyčerpaných, 65 percent pociťuje únavu už pri predstave ďalšieho pracovného dňa a viac ako polovica hovorí o emocionálnom preťažení.

Svetová zdravotnícka organizácia definuje syndróm vyhorenia ako dôsledok chronického stresu na pracovisku, ktorý sa nepodarilo zvládnuť. Prejavuje sa najmä vyčerpaním, cynickým postojom k práci a poklesom výkonnosti. Európske štatistiky zároveň naznačujú, že stres, úzkosť či depresia spojené s prácou patria medzi najčastejšie zdravotné problémy zamestnancov, pričom ich výskyt dlhodobo rastie.

Vyhorenie sa stáva novým manažérskym rizikom

Podľa generálnej riaditeľky personálnej agentúry Maxin’s Group Kataríny Garajovej nejde o individuálne zlyhanie jednotlivcov, ale o širší systémový problém. „Ľudia pracujú dlhodobo na hranici svojich možností,“ uviedla. Kľúčovým faktorom je podľa nej kombinácia vysokých pracovných nárokov, nedostatočnej podpory a nízkeho uznania. K tomu sa pridáva aj nedostatok kontroly nad pracovnými úlohami, nejasné očakávania či nevhodne nastavená firemná kultúra.

Zhoršujúci sa trend súvisí aj so širšími zmenami na trhu práce. Rastúci tlak na produktivitu, nedostatok pracovnej sily či návrat zamestnancov do kancelárií po období práce na diaľku vytvárajú prostredie, v ktorom sa stres kumuluje. Vyhorenie tak prestáva byť výlučne otázkou psychického zdravia a čoraz viac sa stáva ekonomickým problémom, ktorý ovplyvňuje produktivitu, fluktuáciu aj náklady firiem.

Eva Šuleková: Vyhorenie vzniká aj zo súcitu, ohrozuje pomáhajúce profesie

Dôsledky sú pritom komplexné. Okrem poklesu výkonnosti a vyššej chybovosti vedie vyhorenie aj k vyššej absencii či odchodom zamestnancov. „Preťažený zamestnanec nerobí chyby preto, že nevie, ale preto, že už nemá kapacity,“ doplnila Garajová. Firmy tak čelia situácii, keď dlhodobé preťažovanie pracovníkov neprináša vyšší výkon, ale naopak znižuje efektivitu.

Riešenie si vyžaduje systémové zmeny na strane zamestnávateľov. Kľúčové je realistické nastavovanie cieľov, rovnomerné rozdelenie práce, jasná komunikácia a vytváranie prostredia, v ktorom je možné otvorene hovoriť o preťažení. Bez takýchto krokov bude podľa nich tlak na zamestnancov narastať a problém vyhorenia sa bude ďalej prehlbovať.

Z dlhodobého pohľadu tak nejde len o otázku individuálneho wellbeingu, ale aj o udržateľnosť pracovného trhu. Ak sa nepodarí nájsť rovnováhu medzi výkonom a kapacitami zamestnancov, môže sa vyhorenie stať jednou z hlavných bariér ďalšieho ekonomického rastu.

Aj keď sme sa v tomto článku venovali konkrétnej téme, ak máte chuť pokračovať v čítaní, určite si nenechajte ujsť aj článok Vatikánske médiá a poľské rozhlasové stanice spojili sily: Cieľom je šíriť nádej, v ktorom sa venujeme úplne inej oblasti a prinášame ďalšie zaujímavé pohľady a praktické informácie.