BirdLife spresnil, že ide o výrazne modro sfarbeného vtáka o veľkosti vrany s rozpätím krídel 66 až 73 centimetrov. „Perie na hlave, krku a bruchu má žiarivo tyrkysovo-modré a na chrbte gaštanovo-hnedé. Počas letu, keď rozprestrie krídla, odhalí aj svoje tmavomodré až fialové pierka s kontrastným čiernym zakončením. V minulosti ju aj kvôli jej krákavému hlasu ľudovo nazývali modrá vrana,” priblížili ornitológovia. Samec a samica sú si pritom veľmi podobné, samec má ale v období rozmnožovania o niečo jasnejšie farby. Mláďatá sú bledšie a majú matnejšie sfarbenie. Ornitológovia podotkli, že v Slovenskej prírode je krakľa belasá nesmierne vzácna.

„Svojou krásou sa vyníma medzi ostatnými druhmi tak, ako zafír medzi vzácnymi kameňmi,” doplnila SOS. Ide pritom o sťahovavý druh a jej prílet zo zimovísk v Afrike sa očakáva už v najbližších týždňoch. „Počas cesty musí prekonať rôzne nebezpečenstvá. Okrem nástrah počasia a prirodzených predátorov je najmä v oblasti Stredozemného mora aj terčom ilegálneho lovu,” informovali ornitológovia. „Zatiaľ čo u nás sa snažíme chrániť krakle, vynakladáme nemalú námahu aby sa im darilo a tešíme sa z každého jednotlivého pozorovania, či hniezdenia, tam stovky vtákov ročne zabijú bezcitne pytliaci,” uviedol Matej Repel zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.

SOS súčasne pripomenula, že Slovensko o krakľu belasú na desať rokov úplne prišlo. Ako spoločnosť spresnila, nížiny po roku 2010 spustli a tento vtáčí druh tak doplatil na necitlivé hospodárenie. Krakľa bola podľa slov ornitológov bežným druhom poľnohospodárskej krajiny a na Slovensku sa vyskytovala takmer všade do nadmorskej výšky 300 metrov. „V roku 2010 bolo zaznamenané jej posledné hniezdenie na západnom Slovensku a odvtedy sme ju dlhých desať rokov hľadali v krajine márne. Dá sa povedať, že regionálne na našom území vyhynula. Jej vymiznutie zo Slovenska vnímali ako stratu ornitológovia aj verejnosť,” doplnila SOS. Krakľu belasú zo Slovenska vyhnal najmä úbytok potravy a intenzifikácia poľnohospodárstva. Nížiny aktuálne tvorí šachovnica polí a lesov, ktorý je pre vtáčí druh, akým je krakľa nevyhovujúca. Chýbajú teda stepné biotopy, a teda pasienky a nízke trávnaté porasty, ktoré bývajú plné kobyliek, lúčnych koníkov, motýľov, vážok či chrobákov, ktorými sa krakle živia. Ornitológovia vysvetlili, že v poliach sa aplikujú pesticídy, ktoré likvidujú hmyz.

Po desiatich rokoch bez tohto vtáčieho druhu však bolo Slovensko svedkom výnimočnej udalosti. „V stepiach juhovýchodného Slovenska, kde dokonca tento druh nehniezdil celých 24 rokov, sme to nevzdávali a roky sme vyvesovali búdky s nádejou, že raz by sa k nám krakľa mohla vrátiť,” priblížila SOS, ktorá zámerne cielila na toto územie, ktoré pripomína takzvanú maďarskú pustu. Tá je charakteristická obhospodarovanými pasienkami a rozptýlenými stromami, kde miestni farmári zachovali pasienkový chov dobytka.

„Naše úsilie sa konečne vyplatilo a v roku 2020 nastal zlom. Po dôkladnom monitoringu a opakovaných kontrolách sme objavili spolu šesť hniezdiacich párov, z ktorých štyri úspešne vyviedli mláďatá. Okrem jednej prirodzenej dutiny využila na hniezdenie práve ponúknuté búdky, ktoré jej poskytli potrebné bezpečie,” priblížili ornitológovia s tým, že odvtedy nenechávajú nič na náhodu a každý rok pridávajú desiatky ďalších búdok. Podľa ich slov súčasne počet hniezdiacich párov rastie, a to zo šiestich párov v roku 2020, cez sedem párov v roku 2021, 15 párov v roku 2022, 18 párov v roku 2023 až po 29 obsadených hniezd v sezóne 2024. „Slovensko je tak jediná krajina v Európe, kde sa už lokálne vyhynutá krakľa belasá vrátila hniezdiť, a to najmä vďaka ochranárskym opatreniam,” doplnila SOS.

Ornitológovia upozornili, že krakľa je vlajkovým druhom ochrany prírody v slovenských stepiach – vzácnych biotopoch kultúrnej krajiny, ktorých osud má vo svojich rukách človek. To, ako sa bude dariť krakli alebo podobným druho, je teda v rukách farmárov, ochranárov a politikov. Recept na jej ochranu je podľa SOS jasný, otázne však zostáva to, ako sa postupy podarí presadiť a udržať v praxi. „Radi by sme pracovali na postupnej obnove populácie, tak ako sa to deje v okolitých krajinách. Preto sme v SOS/BirdLife Slovensko na ochranu krakle belasej a ďalších stepných vtáčích druhov pripravili projekt LIFE, ktorý bol úspešný v silnej medzinárodnej konkurencii celoeurópskych projektov,” informovali ornitológovia. Repel spresnil, že projekt má, okrem iného, za cieľ nainštalovať 800 hniezdnych búdok pre krakle, vytvoriť 140 hektárov nových trávnych porastov a obnoviť pastvu hospodárskymi zvieratami na rozlohe 700 hektárov.