Volebné obdobie samosprávam sa nepredĺži, zmena z dielne Hlasu neprešla

Podľa návrhu sa mala dĺžka volebného obdobia obecného, respektíve mestského zastupiteľstva, starostu obce, respektíve primátora mesta, takisto zastupiteľstva vyššieho územného celku (VÚC) a predsedu VÚC zvýšiť z aktuálnych štyroch na päť rokov. Zmena mala posilniť stabilitu miestnej a regionálnej samosprávy, zvýšiť kontinuitu strategického riadenia a vytvoriť lepšie podmienky pre dlhodobé plánovanie a „zodpovedné napĺňanie rozvojových priorít území“. Predkladatelia navrhovali, aby sa zmena týkala už najbližších spojených samosprávnych volieb, ktoré budú 24. októbra.

Cez pozmeňujúci návrh chcel Hlas-SD presadiť, aby bolo možné referendom rozhodnúť aj o skrátení volebného obdobia NR SR. Referendum by sa podľa návrhu nemohlo konať prvý a posledný rok volebného obdobia. Petícia by musela byť hlave štátu odovzdaná do šiestich mesiacov od získania prvého podpisu.

Poslanci mali zároveň schváliť aj súvisiacu novelu zákona o obecnom zriadení. Tú si odsúhlasili. V zákone o obecnom zriadení sa vypúšťa zmienka o dĺžke volebného obdobia obecného zastupiteľstva. Zároveň predkladatelia priblížili, že v paralelne predkladanom návrhu novely Ústavy SR sa navrhuje predĺžiť volebné obdobie orgánov územnej samosprávy na päť rokov, „v dôsledku čoho by úprava v zákone o obecnom zriadení nebola v súlade s ústavou“. Táto novela mení aj zákon o meste Košice. Prešiel pozmeňujúci návrh od poslanca Igora Šimka (Hlas-SD). Ním sa vypúšťajú ustanovenia o povinnom zastúpení každej mestskej časti v mestskom zastupiteľstve, respektíve v miestnom zastupiteľstve v mestskej časti. Ponecháva sa však možnosť zriadenia volebného obvodu, ktorý bude tvoriť len jedna miestna časť, s jedným poslaneckým mandátom – ak to bude pripúšťať počet obyvateľov miestnej časti.

S návrhom predĺžiť volebné obdobie parlamentu i samospráv neuspela ani SNS

Ani koaličná SNS neuspela s návrhom na predĺženie volebného obdobia Národnej rady (NR) SR a samospráv. Jej ústavný zákon, ktorým sa mala meniť Ústava SR, plénum NR SR v stredu odmietlo. Nepodporil ho dostatočný počet poslancov. Za ich bolo len 77, na presadenie zmeny bolo treba aspoň 90 hlasov.

„Cieľom navrhovanej právnej úpravy bolo predĺženie funkčného obdobia orgánov územnej samosprávy, a to starostov obcí, primátorov miest, predsedov samosprávnych krajov, ako aj poslancov obecných, mestských a krajských zastupiteľstiev, ako aj volebného obdobia NR SR zo súčasných štyroch rokov na päť rokov,“ ozrejmili národniari.

Potrebu zmeny odôvodňovali tým, že súčasný volebný cyklus pri orgánoch územnej samosprávy podľa nich v praxi často neumožňuje efektívnu realizáciu strategických projektov miestneho a regionálneho rozvoja. „Vo viacerých prípadoch sa ukázalo, že práve krátkosť štvorročného volebného obdobia spôsobila zastavenie alebo zásadné prehodnotenie projektov v dôsledku zmien vo vedení obcí a samosprávnych krajov, čím došlo k neefektívnemu vynakladaniu verejných financií a neplneniu strategických cieľov rozvoja regiónov,“ argumentovali. Predĺženie volebného obdobia NR SR by zase podľa nich smerovalo k posilneniu stability volebného a politického cyklu.

Parlament o novele zákona o obecnom zriadení z dielne SNS nehlasoval. Súvisela totiž s ústavným zákonom. Ňou sa mal zo zákona vypustiť časový údaj o trvaní funkčného obdobia volených orgánov obce.