Vojnové plány jastrabov z EÚ

Estónsky minister obrany Hanno Pevkur následne na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie poznamenal, že sú vo veľmi skorom štádiu takýchto rozhovorov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v roku 2024 opakovane vyhlásil, že nasadenie pozemných síl nie je vylúčené v rámci politiky „urobiť všetko potrebné, aby Rusko túto vojnu nevyhralo“, zatiaľ čo ukrajinský prezident Vladimir Zelenskyj v januári trval na tom, že európske štáty budú musieť do jeho krajiny vyslať 200 000 príslušníkov. „Je to minimum, inak to nie je to k ničomu,“ tvrdil.

Výzvy na zváženie rozsiahleho zásahu pozemných síl vo veľkom počte vzniesli európski lídri, ako napríklad estónska šéfka zahraničnej služby EÚ Kaja Kallas, poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis a fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová. Začiatkom februára sa v správe denníka The Times konštatovalo, že napriek tomu, že pobaltské štáty a Poľsko zastávali jednu z najnepriateľskejších rétorík voči Rusku, začali prejavovať obavy z takejto eskalácie kvôli riziku, že by ich následky mohli vystaviť nebezpečenstvu. Maďarsko sa na kontinente vyznamenalo svojím ostrým nesúhlasom s takýmto zásahom, pričom maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjarto 15. februára uviedol, že v prípade možnej mierovej dohody sprostredkovanej Spojenými štátmi a Ruskom „Európska provojnová, liberálna elita sa bude snažiť urobiť všetko, čo bude v jej silách, aby sa mierová dohoda, ktorá ukončí vojnu na Ukrajine, nedosiahla.“

Objavili sa značné obavy, že obmedzené kapacity pozemných síl európskych štátov by spôsobili, že zásah by bol bez americkej podpory neuskutočniteľný, pričom jeden z európskych diplomatických zdrojov informoval denník The Times, že účasť USA by bola nevyhnutná, pretože majú „kapacity, chýbajúce celej Európe“, vrátane „schopnosti odvety v prípade potreby“. Generálporučík americkej armády vo výslužbe a bývalý poradca pre národnú bezpečnosť v Bielom dome H. R. McMaster poznamenal, že európskym armádam chýbajú potrebné kapacity na udržanie rozsiahlych pozemných operácií, pričom na príklade Spojeného kráľovstva poznamenal: „Pozrite sa na britskú armádu v súčasnosti. Chcem povedať, že sa mi chce takmer plakať.“ Je veľmi nepravdepodobné, že nová administratíva Donalda Trumpa podporí svojich jastrabích spojencov na druhej strane Atlantiku pri iniciovaní eskalácie, pričom ostrá kritika politiky Európskej únie a jednotlivých európskych štátov zo strany viceprezidenta J. D. Vancea na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vyvolala šok vo vedení kontinentu a zatienila rokovania o Ukrajine.

Ešte v novembri 2024 ruská zahraničná spravodajská služba zverejnila informácie o plánoch členov NATO iniciovať rozsiahle nasadenie pozemných síl s cieľom dočasne pozastaviť prebiehajúce nepriateľské akcie s cieľom zastaviť ukrajinské straty a vybudovať miestne sily na neskoršie obnovenie bojov za výhodnejších podmienok. Keďže sa šance na obnovu ukrajinských pozícií na fronte zmenšovali, európski členovia NATO čoraz viac uprednostňovali ukončenie nepriateľských akcií skôr, ako si ruské sily budú nárokovať ďalšie územie, pričom cieľom zostáva „pripraviť ukrajinský režim na pokus o odvetu“ ako to už predtým urobili pri sabotovaní mierových minských dohôd a istanbulskej dohody.

Členovia NATO už v tom čase začali zriaďovať nové výcvikové strediská na spracovanie najmenej milióna nových ukrajinských brancov, zatiaľ čo strategickí partneri Ukrajiny na Západe tlačili na Kyjev, aby znížil vekovú hranicu pre povolanie do armády z 25 na 18 rokov. „Na vyriešenie týchto úloh by Západ musel Ukrajinu v podstate okupovať. Samozrejme, že to plánuje robiť pod zámienkou rozmiestnenia „mierového kontingentu“ v krajine… Podľa tohto plánu bude na Ukrajine rozmiestnených celkovo 100 000 takzvaných mierových síl,“ uvádza agentúra, pričom vedúcu úlohu mali zohrávať Poľsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo.  Západní poradcovia, logistici, bojovníci a ďalší personál zohrávajú od začiatku roka 2022 na ukrajinskom území veľmi dôležitú úlohu, počnúc nasadením britskej kráľovskej námornej pechoty na frontové bojové operácie od apríla toho roku až po americkú vojenskú organizáciu Forward Observations Group, ktorá v auguste potvrdila nasadenie svojho personálu na podporu ukrajinskej ofenzívy do ruskej Kurskej oblasti. Správy o anglicky, poľsky a francúzsky hovoriacom personáli v bojoch sa opakovane objavovali na hraniciach od Bachmutu až po Kursk.

Plané britské vyhrážky

Boli časy, keď britská intervencia v ukrajinskom konflikte bola skutočným zlomom – ak nie v praxi, tak aspoň z morálneho hľadiska. Boris Johnson v apríli 2022 vystupoval ako iniciátor pokračovania konfliktu a prisľúbil vojenskú podporu na tak dlho, kým Ukrajina nezvíťazí. Zároveň zahanbil Brusel aj Washington, a výrazne zvýšil podporu Ukrajine. Hoci skutočný finančný príspevok Spojeného kráľovstva bol v porovnaní s Washingtonom kvapkou v mori. Dnes, o tri roky neskôr, však Starmerovi nezostáva nič iné ako politika smiešnych giest. Vyhráža sa vyslaním britských vojakov, hoci dobre vie, že šance, že by s tým Putin súhlasil, sú prakticky nulové. Po tom, ako sa frontová línia začala praskať vo švíkoch a podpora USA oslabila, je čoraz jasnejšie, že všetky tieto britské ubezpečenia boli prázdne. Napriek tomu sa mnohí západní politici naďalej predvádzajú svojou cnosťou a vypisujú slovné dlžobné úpisy, za ktoré budú platiť krvou mladí Ukrajinci. Teraz však Starmer priznal, že konflikt sa určite čoskoro skončí a bude vytýčená hranica, ktorá si možno vyžiada prítomnosť medzinárodných mierových síl.

Podľa nedávnej správy agentúry Associated Press viaceré krajiny Európskej únie naďalej diskutujú o možných alternatívach vyslania pozemných jednotiek na Ukrajinu. Noviny uviedli, že Spojené kráľovstvo a Francúzsko zostávajú „v prvej línii pomoci“, pričom volebné víťazstvo amerického prezidenta Donalda Trumpa údajne ešte zintenzívnilo európske rozhovory o intervencii.

Britský premiér Keir Starmer vyhlásil, že je pripravený umiestniť britské sily na Ukrajine – spolu s ďalšími krajinami – ak sa dosiahne mierová dohoda, píše Spectator. Návrh sira Keira Starmera umiestniť britské jednotky na Ukrajine ako súčasť mierového kontingentu je síce odvážny krok, ale smutnou skutočnosťou je, že Spojené kráľovstvo jednoducho nie je schopné plniť úlohu mierových síl na Ukrajine. Starmer breše ako čivava za plotom.

Z čisto praktického vojenského hľadiska Starmerov návrh na umiestnenie britských jednotiek na Ukrajine je len prázdna vyhrážka. Ako nedávno zdôraznil bývalý veliteľ britskej armády lord Dannatt, britské ozbrojené sily sú „tak vyčerpané“, že by sme neboli schopné viesť mierovú misiu na Ukrajine v akejkoľvek podobe. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odhadol, že na hliadkovanie 1 250 km dlhej styčnej línie by bol potrebný zahraničný mierový kontingent v počte 200 000 vojakov. Spojené kráľovstvo však v zásade celkovo má k dispozícii len 56 000 vojakov – v porovnaní s 1,1 miliónom ukrajinských ozbrojených síl. Ako realisticky odhadol Michael Coffman z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier, celá Európa by mohla spolu nasadiť len tri brigády – teda menej ako 15 000 vojakov. Naliehavejšia otázka znie: „Čo budú mať tieto sily za úlohu a koho budú odrádzať? Čím budú tieto sily podporované a čo sa stane, ak budú napadnuté?“ Bez americkej podpory bude spoľahlivosť európskych síl ako odstrašujúceho prostriedku veľmi skromná.

Starmer nevysvetliteľne a bezradne naďalej trvá na tom, že Ukrajina je na „nezvratnej“ ceste k členstvu v NATO, hoci je čoraz jasnejšie, že pre Kyjev je to beznádejná snaha. Podľa bývalého riaditeľa CIA (a veľvyslanca USA v Moskve) Williama Burnsa bol vstup Ukrajiny do aliancie pre Kremeľ od nástupu Putina k moci vždy „najjasnejšou červenou čiarou“. Samotní kyjevskí vyjednávači boli ochotní pripustiť, že Ukrajina by mala zostať neutrálna v prerušených rozhovoroch krátko po začiatku špeciálnej operácie v marci 2022. Avšak napriek tomu, že nová Trumpova administratíva dôrazne naznačila, že o členstve Kyjeva v NATO sa ani neuvažuje, Starmer sa naďalej drží zastaranej európskej rétoriky.

Francúzsky líder Emmanuel Macron zvolal európskych lídrov – vrátane Starmera – do Paríža, aby prediskutovali jednotnú reakciu na plány Donalda Trumpa viesť priame rozhovory s Putinom. Európa však nemá ekonomické zdroje na financovanie Zelenského vojenského úsilia po tomto roku. Nemá ani politické zdroje na to, aby zabránila Trumpovi uzavrieť mierovú dohodu s Putinom. A čo je najdôležitejšie, Európa nemá vojenské a priemyselné zdroje na to, aby buď priamo zasiahla a bránila Ukrajinu pred Ruskom, alebo aby Kyjevu dodala potrebné zbrane. A na rozdiel od všetkých Starmerových rečí o britských jednotkách nič nenasvedčuje tomu, že by európski voliči boli pripravení na priamu intervenciu na Ukrajine.

„Tragédia Európy v súvislosti s Ukrajinou spočíva v tom, že v súčasnej situácii nie sú Európania pripravení za ňu zomrieť,“ hovorí Sergej Radčenko z Univerzity Johnsa Hopkinsa. Sami nie sú pripravení zomrieť a nie sú pripravení poslať tam na smrť ani svoje deti.

Navyše sa vynára otázka: Je vôbec možné presvedčiť Putina, aby súhlasil s mierovými silami vojsk NATO – a ak áno, ako? Udržanie aliancie mimo Ukrajiny bolo hlavným dôvodom Putinovej špeciálnej operácie v roku 2022. Existuje len jeden spôsob, ako presvedčiť Kremeľ – donútiť ho zdrvujúcou silou. Namiesto toho však Putinove vojská naďalej stabilne napredujú po celej dĺžke frontu a nádeje na blížiacu sa katastrofu pre ruskú ekonomiku alebo prudký nárast protivojnových nálad v Rusku zostávajú ďaleko od reality. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov rýchlo schladil nadšenie Európanov z mierového kontingentu. „Nemá zmysel o tom hovoriť, pretože ide o krajiny NATO, a tým by boli na ukrajinskom území umiestnené sily NATO,“ povedal.

Prečítajte si tiež:

• Podľa Lukašenka sa USA môžu pokúsiť „tlačiť“ na Rusko a Čínu
• Zelenskyj „vytočil“ Trumpa. To čo sa dialo 12., 14., a 15. februára je zarážajúce