Vo veku 80 rokov zomrel architekt Ján Miloslav Bahna

Bratislava 22. apríla 2024  (TASR/HSP/Foto:TASR – Martin Baumann)

Vo veku 80 rokov zomrel v nedeľu (21. 4.) slovenský architekt Ján Miloslav Bahna. TASR o tom informoval jeho syn Miloslav Bahna

Povesť priekopníka slovenskej postmoderny si získal v polovici 80. rokov 20. storočia, keď sa zrealizoval jeho projekt Obchodného domu v bratislavskom Ružinove (1984). Naprojektoval aj Dom odievania na Námestí SNP v Bratislave (1985) a zrekonštruoval bratislavské objekty obchodný dom Pionier (1994) a kino Metropol (1996).

Za centrálu Všeobecnej úverovej banky (VÚB) na Mlynských nivách v Bratislave (1996) získal kolektív autorov z AA ateliéru architektúry v roku 1997 najvyššie ocenenie v tvorbe slovenských architektov, Cenu Dušana Jurkoviča.

Získal tiež ocenenie Bratislavská čučoriedka, ktorú si architekt prevzal v roku 2006. V roku 2012 vydal v spoluautorstve knihu Vily nad Bratislavou.

Profil architekta Jána Miloslava Bahnu

Ján Miloslav Bahna sa narodil 8. apríla 1944 v Pukanci v okrese Levice. Patril k strednej generácii slovenských architektov, ktorý v práci aplikoval nové podnety zo svetovej architektúry. Na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave vychoval desiatky mladých architektov. Patril medzi zakladajúcich členov Spolku architektov Slovenska (SAS) a Slovenskej komory architektov. Pôsobil ako viceprezident SAS pre Bratislavu, od novembra 2008 bol aj prezidentom SAS.

Vyštudoval architektúru na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave (1967) a v roku 1970 na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave u profesorov Jozefa Lacka a Vojtecha Vilhana.

V rokoch 1971 – 1990 pracoval v Štátnom projektovom ústave obchodu (ŠPUO) v Bratislave, kde vytvoril viaceré významné obchodné stavby. V rokoch 1971 – 1979 pracoval súčasne v súkromnom ateliéri s profesorom Vojtechom Vilhanom, svojím bývalým pedagógom. Z tohto obdobia pochádzajú stavby vládneho salónika v starej budove letiska v Bratislave, jeho rekonštrukcie a interiéry haly (1973 – 1974) a interiér Štátnej banky československej v Žiline (1976 – 1979).

V roku 1990 začal Ján M. Bahna učiť na VŠVU v Bratislave. Súčasne založil AA ateliér architektúry. Počas celej svojej architektonickej tvorby realizoval a rekonštruoval ako autor, respektíve vedúci kolektívu autorov viac ako 60 objektov, väčšinou v Bratislave.

Povesť priekopníka slovenskej postmoderny si získal v polovici 80. rokov 20. storočia, keď sa zrealizoval jeho projekt Obchodného domu v bratislavskom Ružinove (1984). Naprojektoval aj Dom odievania na Nám. SNP v Bratislave (1985) a zrekonštruoval bratislavské objekty obchodný dom Pionier (1994) a kino Metropol (1996).

Za centrálu Všeobecnej úverovej banky (VÚB) na Mlynských nivách v Bratislave (1996) získal kolektív autorov z AA ateliéru architektúry v roku 1997 najvyššie ocenenie v tvorbe slovenských architektov, Cenu Dušana Jurkoviča.

Ján Miloslav Bahna zrealizoval ešte mnoho ďalších zaujímavých stavieb v Bratislave, napríklad centrálu Československej obchodnej banky alebo budovu Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského. Podieľal sa na rekonštrukciách víl v Horskom parku, rekonštruoval Univerzitnú knižnicu a Lisztovu záhradu s hudobným pavilónom, rekonštruoval aj Slovenskú sporiteľňu, Manderlove domy, Lettrichovu vilu, navrhol nadstavbu VŠVU. Podľa jeho návrhu zrekonštruovali synagógu v Leviciach.

Ocenenie Bratislavská čučoriedka si úspešný architekt prevzal v roku 2006. V roku 2012 vydal v spoluautorstve knihu Vily nad Bratislavou.