Maďarsko pomaly cúva. Magyar pripustil, že nebude blokovať ďalšiu fázu prístupových rokovaní medzi EÚ, Ukrajinou a Moldavskom

Maďarsko naznačilo, že prestane blokovať ďalšiu fázu prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom, čím otvorí cestu k otvoreniu ďalších dvoch skupín rokovacích kapitol , tzv. klastrov, ešte pred samitom Európskej rady, ktorý je naplánovaný na 15. októbra

Premiér Maďarska a líder strany TISZA Péter Magyar nariadil maďarským diplomatom, aby nebránili írskemu predsedníctvu Rady Európskej únie, keď bude písomne žiadať Kyjev a Kišiňov o ich rokovacie pozície, informoval denník Financial Times. Príslušné kapitoly sa týkajú vnútorného trhu a konkurencieschopnosti.

Predstavitelia členských štátov mali túto otázku prerokovať na zasadnutí pracovnej skupiny Rady pre rozširovanie 6. októbra, pričom formálne rozhodnutie sa očakáva 13. októbra.

Konečné slovo Budapešti závisí od ukrajinskej Verchovnej rady, ktorá plánuje na 12. októbra mimoriadne zasadnutie s cieľom prijať návrh zákona o vzdelávaní v menšinových jazykoch. Maďarský súhlas je podmienený výsledkom tohto hlasovania.

Návrh zákona, zaregistrovaný v Kyjeve 1. októbra, by podľa agentúry Ukrinform zaviedol štatút školy pre národnostné menšiny a pre inštitúcie, v ktorých sa viac ako polovica žiakov vyučuje v menšinovom jazyku (v tomto prípade ide o maďarčinu), ktorý je zároveň úradným jazykom EÚ. Ministerstvo školstva odhaduje, že podmienky spĺňa približne 149 škôl, čo predstavuje asi 1,2 % všetkých všeobecných stredných škôl na Ukrajine.

Ukrajinčina by zostala vyučovacím jazykom a ruština by sa nevyučovala. Magyar uviedol, že text posilňuje záruky pre vzdelávanie v maďarskom jazyku a že očakáva, že tieto práva budú v praxi dodržiavané.

Spor sa týka približne 100 000 etnických Maďarov v Zakarpatskej oblasti na západe Ukrajiny. Tento spor ovplyvnil postoj Budapešti k žiadosti Kyjeva o členstvo odvtedy, čo bývalý premiér Viktor Orbán uplatnil veto, ktoré proces na dva roky zmrazilo.

Magyar toto veto v júni zrušil po dosiahnutí dohody s Kyjevom o právach menšín a prvá kapitola, týkajúca sa základných princípov, bola otvorená 15. júna. Druhá kapitola, týkajúca sa vonkajších vzťahov, nasledovala 14. júla, pričom štyri kapitoly zostali naďalej uzavreté.

Budapešť následne v septembri zablokovala výsledky posudzovania potrebné pre zostávajúce kapitoly a požadovala, aby ukrajinský akčný plán pre menšiny odrážal to, na čom sa obe vlády bilaterálne dohodli.

Veto na samotné členstvo nezmizlo. Magyar na tlačovej konferencii 3. septembra uviedol, že Ukrajina nie je pripravená na vstup do Únie, vylúčil akýkoľvek zrýchlený postup a sľúbil právne záväzné referendum v prípade, že Kyjev uzavrie všetkých 33 kapitol v priebehu 10 až 15 rokov.

Pristúpenie si vyžaduje jednomyseľný súhlas v približne 150 samostatných bodoch, čo Maďarsku ponecháva dostatok priestoru na to, aby proces neskôr zastavilo.

Žiadosť Moldavska zostáva v rámci balíkového prístupu viazaná na žiadosť Ukrajiny, čím je Kišiňov závislý od sporu, v ktorom v podstate nehrá žiadnu úlohu.

Prečítajte si tiež:

• Nový svetový poriadok na obzore – toto je očakávaný dátum jeho vzniku
• NATO pracuje na „víťaznom pláne“ proti Rusku