Pozor! Toto sa chystá na školách. A čo ak sa odborníci pomýlia?

Návrh zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu má spojiť odborníkov z viacerých oblastí, aby pri konkrétnom prípade spoločne posúdili mieru rizika a nastavili ďalší postup.

Taký systém môže mať zmysel. Učiteľ, polícia či sociálny pracovník môžu každý vidieť inú časť problému.

Návrh pomerne presne hovorí, kto má oznamovaciu povinnosť a kto má prípad posudzovať. Oveľa menej jasné je, kedy sa o tom dozvie samotný mladý človek alebo rodič a čo môže urobiť, ak systém podľa neho urobí chybu. GDPR pomáha pri nepresných údajoch, ale len vtedy, keď človek vie, že sa jeho údaje spracúvajú, a aj tieto práva môžu mať zákonné obmedzenia. Ešte zložitejšia je situácia, keď sú fakty správne, no sporný je odborný záver o miere rizika.

Multidisciplinárny systém totiž nevylučuje omyl. Môže ho iba presunúť z jedného pracovného stola za spoločný stôl viacerých inštitúcií.

Podnet ešte nie je verdikt

Aktuálny návrh obsahuje dôležitú brzdu. Nestačí samotný dojem, že mladý človek je „radikálny“. Musí existovať niečo konkrétne, čo možno opísať a overiť – napríklad správanie, výrok alebo udalosť – a až potom sa má posudzovať, čo to v danom kontexte znamená. Samotný politický, náboženský či svetonázorový názor pritom nemá byť dôvodom na zásah.

Dôvodová správa počíta s predbežným vyhodnotením opodstatnenosti podnetu a s odložením neopodstatneného podnetu. Podrobné pravidlá však majú byť až v metodike.

Úrad vlády v MPK navrhol ísť ďalej: koordinátor mal ešte pred zvolaním skupiny preveriť, či oznámenie obsahuje dostatočné skutkové okolnosti, a zjavne neopodstatnené, neurčité alebo šikanózne oznámenie odložiť. Pripomienka bola čiastočne akceptovaná, navrhovaný filter sa však v tejto podobe do zákona nedostal. Predkladateľ namiesto toho zúžil oznamovaciu povinnosť na orgány verejnej moci a akreditované subjekty.

Kedy sa o prípade dozvie ten, koho sa týka?

Ak podnet pokračuje, koordinačná skupina má pracovať s informáciami viacerých subjektov a určiť mieru rizika. Návrh však výslovne neurčuje okamih, keď sa má dieťa, mladý človek alebo jeho zákonný zástupca dozvedieť, že sa konkrétny prípad posudzuje.

GDPR pri údajoch získaných odinakiaľ než priamo od dotknutej osoby všeobecne počíta s informačnou povinnosťou, zároveň však pozná výnimky a za určitých zákonných podmienok umožňuje informačné práva obmedziť. Z návrhu preto nevieme jednoznačne vyčítať, kedy sa mladý človek alebo rodič dozvie, že sa o ňom v systéme zhromažďujú a vyhodnocujú informácie. Bez tejto vedomosti sa aj právo na prístup či opravu údajov uplatňuje len ťažko.

MIRRI počas MPK žiadalo doplniť procesné práva dieťaťa, mládežníka a zákonného zástupcu: účasť na posudzovaní, vypočutie, prístup k podkladom, možnosť namietať nesprávne informácie či žiadať ukončenie prípadu. Pripomienku napokon stiahlo. Nie je teda dôkazom odmietnutia, ale ukazuje, že procesné postavenie dieťaťa a rodiča bolo počas prípravy zákona otvorenou otázkou.

Aj bez sankcie sa môže život človeka zmeniť

To, že systém nie je trestným konaním, ešte neznamená, že nepredstavuje zásah do života človeka.

Ak sa prípad dostane ku koordinačnej skupine, informácie o mladom človeku môžu spoločne posudzovať zástupcovia školy, sociálnoprávnej ochrany, samosprávy, polície, poradenského systému a ďalší odborníci. Ak je odborné posúdenie nesprávne, môže ovplyvniť komunikáciu rodiny so školou a úradmi aj spôsob, akým ľudia zapojení do prípadu čítajú ďalšie správanie mladého človeka.

Nejde o automatický následok každého prípadu. S rizikom omylu však počítala aj príprava zákona. Úrad vlády v MPK upozornil na možnosť šikanóznych oznámení a pripomenul, že podľa doložky vplyvov môže neodôvodnený zásah „vážne narušiť zdravé rodinné prostredie“.

Chybný údaj sa dá opraviť. Odborný úsudok je iný problém

V podklade sa môže objaviť nesprávny dátum, nepresne zaznamenaný výrok alebo údaj priradený nesprávnej osobe. Ak sa dotknutá osoba o spracúvaní dozvie, GDPR jej umožňuje žiadať potvrdenie, či sa jej údaje spracúvajú, prístup k nim a opravu nepresného údaja.

Oveľa ťažšia situácia nastane, keď sú údaje správne. Mladý človek určitú vetu naozaj povedal alebo ku konfliktu v škole skutočne došlo. Rodina však nesúhlasí s tým, čo z týchto faktov odborníci vyvodili.

Vtedy už nejde o opravu osobného údaja. Ide o spor o odborný úsudok.

Kto preskúma odborný záver?

Koordinačná skupina má určiť mieru rizika a prípad ďalej sledovať. Ak sa okolnosti zmenia, systém môže reagovať. To však nie je to isté ako právo mladého človeka alebo rodiča žiadať nové vecné posúdenie preto, že s odborným záverom nesúhlasí.

Národný bezpečnostný úrad počas MPK žiadal, aby procesné postupy zasahujúce do práv boli upravené priamo v zákone a aby návrh obsahoval explicitné procesné garancie od prijatia oznámenia cez riešenie prípadu až po výkon opatrení. Body týkajúce sa zákonného vymedzenia týchto postupov a explicitných garancií predkladateľ neakceptoval. Argumentoval, že návrh vytvára rámec koordinácie a prevencie, nie represie, a že záruky sú nastavené primerane povahe systému.

To je relevantný protiargument. Preventívne posúdenie nie je rozsudok ani rozhodnutie o vine. Nevysvetľuje však, akú konkrétnu cestu má človek, keď nespochybňuje údaje, ale odborný záver o svojej miere rizika.

Úrad vlády otvoril príbuznú, ale inú otázku. Pred závažnejšími zásahmi do rodinného života navrhoval súdne alebo nezávislé odborné preskúmanie. Predkladateľ pripomienku neakceptoval a vysvetlil, že nové preventívne či intervenčné opatrenia mimo existujúcich zákonných režimov nebudú povinné. Dobrovoľnosť následného opatrenia však nie je to isté ako možnosť spochybniť odborný záver, z ktorého ďalší postup vychádza.

Na konkrétne otázky ministerstvo vecne neodpovedalo

Hlavné správy sa ministerstva školstva pýtali, kedy sa dieťa alebo rodič dozvie o posudzovaní, či sa môže vyjadriť k podkladom a čo môže urobiť, ak nesúhlasí s výsledkom posúdenia miery rizika.

Ministerstvo tieto procesné otázky vecne nevysvetlilo. Odkázalo na svoju verejnú komunikáciu a pripomenulo, že návrh je v legislatívnom procese. Ani Úrad na ochranu osobných údajov sa k jednotlivým otázkam aktuálneho znenia nechcel vyjadriť a odkázal nás na ministerstvo ako gestora.

Prevencia potrebuje aj poistku proti omylu

Zmysel preventívneho systému je pochopiteľný. Ak štát vie dôveryhodne zachytiť mladého človeka smerujúceho k násiliu ešte pred tragédiou a namiesto trestu mu ponúknuť odbornú pomoc, je to lepší výsledok než čakať na trestný čin.

Práve preto však nemožno procesné záruky odbaviť tým, že systém nie je represívny.

Čím skôr chce štát vstúpiť do života človeka, ešte pred násilím a často ešte pred akýmkoľvek protiprávnym konaním, tým dôležitejšie je mať jasnú cestu na nápravu omylu.

V návrhu dnes chýba jasná osobitná poistka pre prípad, keď je chybný nie samotný údaj, ale odborný záver, ktorý z neho systém vyvodil.