Vo Svidníku a na Dukle sú pochované tisíce vojakov

Ako pre TASR uviedol historik Vojenského historického ústavu (VHÚ) Bratislava Peter Holík, prvým z vybudovaných bol Pamätník 1. československého armádneho zboru v ZSSR na Dukle s vojnovým cintorínom. Jeho základný kameň bol položený 6. októbra 1947 a o dva roky bol sprístupnený verejnosti.

„Na samotnom cintoríne je pochovaných 565 príslušníkov 1. československého armádneho zboru v ZSSR, ktorí padli buď priamo počas Karpatsko-duklianskej operácie (KDO) alebo v priebehu následných oslobodzovacích bojov,“ priblížil Holík. Ide podľa neho prevažne o volyňských Čechov. Sú tam pochovaní aj Slováci, Česi, Rusíni a siedmi príslušníci sovietskej Červenej armády, ktorí boli pridelení k armádnemu zboru.

Pylón pamätníka je vysoký 28 metrov a má tvar písmena V, čo symbolizuje podľa historika klin vrazený sovietskymi a československými vojskami do nemeckej obrany v tejto časti východného frontu.

„Znázorňuje aj smer postupu československých a sovietskych vojsk pri oslobodzovaní Československa. Zboku symbolizuje Duklu ako bránu slobody,“ povedal Holík.

Na kolonáde vedúcej k pamätníku sú umiestnené bronzové tabule, kde je vygravírovaných 1265 mien padlých príslušníkov 1. československého armádneho zboru v ZSSR počas KDO. Od roku 1982 zdobí severnú časť cintorína takzvaná Aleja hrdinov, ktorú tvorí 15 búst najvýznamnejších sovietskych a československých vojakov a veliteľov.

„Čo sa týka pamätníka vo Svidníku, tak jeho základný kameň bol položený krátko po tom, čo bol otvorený pamätník na Dukle. To znamená začiatkom októbra 1949 s tým, že slávnostne sprístupnený bol 3. októbra 1954. Pamätník je väčší komplex, tvoria ho štyri masové hroby, kde je dovedna pochovaných 9000 príslušníkov Červenej armády, ktorí padli buď priamo v KDO alebo počas následných oslobodzujúcich bojov,“ povedal Holík.

Pylón v tvare štvorbokého ihlanu, ktorý sa nachádza priamo v strede, je vysoký 37 metrov a je ukončený hviezdou, ktorá má výšku tri a pol metra. „Pamätník je plný reliéfov, ktoré znázorňujú výjavy z pôsobenia Červenej armády pri oslobodzovaní Československa,“ priblížil historik.

Zo všetkých 9000 pochovaných vojakov majú doteraz identifikovaných viac ako 500. „S identifikáciou nám pomáhajú samotní príbuzní padlých vojakov, ktorí hľadajú miesto ich posledného odpočinku. Väčšinou prichádzajú s informáciou, že ich príbuzný padol v okolí Svidníka, a my už vieme, že keď padol v okolí Svidníka a keď bol exhumovaný z pôvodného miesta pochovania priamo počas bojov, tak na 99 percent je určite pochovaný vo Svidníku,“ vysvetlil Holík.

Čo sa týka vojakov Červenej armády, nízky počet identifikovaných je podľa jeho slov aj z toho dôvodu, že nemali pri sebe identifikačné známky. „Sovietska Červená armáda nimi nedisponovala, a preto aj tá identifikácia je oveľa ťažšia ako napríklad v prípade československých a nemeckých vojakov,“ dodal historik.