K prvým zrážkam medzi políciou a časťou demonštrantov oblečených v žltých reflexných vestách došlo už krátko po tom, ako sa účastníci protestu začali dopoludnia zhromažďovať pri Víťaznom oblúku nachádzajúcom sa v centre Paríža na začiatku triedy Champs-Élysées. Francúzsky minister vnútra Christophe Castaner neskôr na Twitteri uviedol, že okrem približne 200 pokojne protestujúcich osôb prišlo aj 1500 “provokatérov” pripravených vyvolávať potýčky.

Centrum Paríža v okolí Víťazného oblúka a triedy Champs-Élysées sa zmenilo doslova na bojovú zónu. Polícia počas násilných demonštrácií zadržala najmenej 270 ľudí. Zranenia utrpelo viac ako 90 osôb, z toho 20 policajtov. Úrady nechali zatvoriť najmenej 19 staníc metra, informovali večer televízie Sky News a BFMTV.

Do francúzskej metropoly vláda povolala asi 5000 policajtov. Samotná trieda Champs-Élysées bola uzatvorená. “Naše bezpečnostné zložky sú na mieste a výtržníkov vytláčajú,” napísal Castaner podľa agentúry AFP. Príslušníci bezpečnostných zložiek použili proti násilníkom vodné delá, slzotvorný plyn, gumové projektily a ohlušujúce granáty. Tí na nich hádzali kamene, dlažobné kocky, kovové zábrany, nádoby so žltou farbou a ďalšie predmety. Na niektorých miestach postavili barikády, prevracali a podpaľovali autá a budovy. Z jednej policajnej dodávky dokonca ukradli zbraň, informuje agentúra Reuters.

Francúzsky premiér Édouard Philippe popoludní oznámil, že v Paríži bolo zadržaných najmenej 107 výtržníkov. V celej krajine sa sobotňajších protestov podľa neho zúčastnilo 36.000 ľudí, pričom toto číslo zahŕňa aj 5500 demonštrantov v Paríži. Ľahké zranenia utrpelo aj desať policajtov.

Philippe ďalej uviedol, že je “šokovaný” z násilností v okolí Víťazného oblúka a jeho posprejovania grafitmi. Povedal, že úrady umožnia pokojné protesty, ale budú tvrdo postupovať voči tým, “ktorí prichádzajú robiť problémy”.

Do francúzskej metropoly vláda povolala asi 5000 policajtov. Samotná trieda Champs-Élysées bola uzatvorená. Príslušníci bezpečnostných zložiek použili proti násilníkom slzotvorný plyn a gumové projektily. Tí na nich hádzali kamene, kovové zábrany, nádoby so žltou farbou a ďalšie predmety a na niektorých miestach postavili barikády.

Hnutie “žltých viest” sa začalo v októbri na sociálnych sieťach a postupne sa stalo platformou na vyjadrenie nespokojnosti s prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorý je obviňovaný z ignorovania rastúcich životných nákladov. Prvé protesty po celom Francúzsku sa konali 17. novembra a zúčastnilo sa na nich okolo 282.000 ľudí, uplynulú sobotu demonštrovalo asi 106.000 ľudí.

Účastníci protestov, ktoré si zatiaľ vyžiadali dvoch mŕtvych a stovky zranených, požadujú zníženie daní a zvýšenie minimálnej mzdy a dôchodkov. Doterajšie pokusy vlády rokovať s hnutím zlyhali najmä preto, že jeho predstavitelia trvajú na diskusiách s Macronom a ministrami vysielaných v televízii.

Na protestoch sa v sobotu zúčastnilo v celom Francúzsku odhadom 75.000 ľudí. Násilnosti a zatýkanie boli hlásené aj z iných oblastí, napríklad mesta Dijon a departementu Meurthe-et-Moselle.

Štátny tajomník francúzskeho ministerstva vnútra Laurent Nunez dúfa, že bezpečnostným zložkám sa vo francúzskej metropole rýchlo podarí obnoviť poriadok. Čelia však “extrémne násilným radikálnym skupinám”, ktoré sú dobre vybavené, ich členovia sú maskovaní a bránia bezpečnostným silám v pohybe, povedal pre BFMTV.

Násilnosti v Paríži odsúdil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Z argentínskej metropoly Buenos Aires, kde sa zúčastnil na summite krajín skupiny G20, Macron odkázal, že to, čo sa stalo v sobotu v Paríži, “nemá nič spoločné s pokojným vyjadrením legitímneho hnevu” a nikdy sa nestotožní s násilím zo strany tých, ktorí “chcú chaos”.

“Nič neospravedlňuje útoky na bezpečnostné sily, rabovanie obchodov, podpaľovanie verejných alebo súkromných budov, ohrozovanie chodcov alebo novinárov alebo poškodenie Víťazného oblúka,” povedal Macron na tlačovej konferencii v Buenos Aires.

Hnutie “žltých viest” sa začalo v októbri na sociálnych sieťach a postupne sa stalo platformou na vyjadrenie nespokojnosti s prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorý je obviňovaný z ignorovania rastúcich životných nákladov. Prvé protesty po celom Francúzsku sa konali 17. novembra a zúčastnilo sa na nich okolo 282.000 ľudí, uplynulú sobotu demonštrovalo asi 106.000 ľudí.

Účastníci protestov, ktoré si zatiaľ vyžiadali dvoch mŕtvych a stovky zranených, požadujú zníženie daní a zvýšenie minimálnej mzdy a dôchodkov. Doterajšie pokusy vlády rokovať s hnutím zlyhali najmä preto, že jeho predstavitelia trvajú na diskusiách s Macronom a ministrami vysielaných v televízii.