Vlani bolo v Bratislave zrealizovaných vyše 14,5 km cykloinfraštruktúry

Oddelené cyklotrasy v obojsmernej prevádzke vznikli podľa magistrátu v dĺžke 5455 metrov a oddelené cyklotrasy v jednosmernej prevádzke vznikli v dĺžke 1723 metrov. Zmiešané cestičky pre chodcov a cyklistov vznikli v dĺžke 3552 metrov. V rámci hlavného dopravného priestoru vznikli ochranné pruhy pre cyklistov v dĺžke 2361 metrov. Vytvoriť sa podarilo aj dve bicyklové cesty, a to v celkovej dĺžke 1553 metrov.

„Dokopy vzniklo 14.644 metrov novej cyklistickej infraštruktúry, čo je najviac od roku 2022,“ konštatuje predložený materiál.

Najviac metrov vzniklo v mestskej časti Petržalka, v rámci projektu električky, a to 5641 metrov. V Novom Meste vzniklo 3146 metrov a v Karlovej Vsi 2138 metrov. Tesne pod kilometer cyklotrás vznikol vo Vrakuni – 969 metrov a v Starom Meste – 922 metrov. V Lamači vzniklo 832 metrov, v Podunajských Biskupiciach 433 metrov, v Ružinove 393 metrov a v Rači 190 metrov.

Dan Kollár z Cyklokoalície v súvislosti s dokumentom opätovne podotkol, že sa plány nedarí plniť ani na tretinu a takýto stav býval aj ostatné roky. Nemyslí si, že by náročnosť procesu mala byť neustále dôvodom neplnenia. „Načo je nám taký dokument?“ spýtal sa Kollár, ktorý zároveň, podľa vlastných slov, „musí korigovať optimistickú správu“, že vzniklo najviac cyklotrás. Odôvodnil to tým, že väčšina sú cestičky pre chodcov s povolením jazdy cyklistov, kde je ich rýchlosť obmedzená, takže sa to nedá považovať za cyklistickú infraštruktúru. Odkázal, že situácia je „ďaleko za sľubmi a plánmi spred volieb.“

Niektorí poslanci pripomenuli náročnosť celého procesu, ktorý môže trvať aj niekoľko rokov. Náročné pritom nie len vybudovanie cyklotrasy, ale aj prepojenie už existujúcich. Iní zasa poukázali na to, že nie zo všetkých cyklotrás sa je možné tešiť, lebo prinesú viac problémov, ako ich vyriešia, nie sú bezpečné, prípadne ide o fragmenty a vedú „odnikiaľ nikam“. Apelujú na vzájomné porozumenie medzi vodičmi a cyklistami, ale aj cyklistami a pešími. Zároveň kritizovali absenciu sľúbenej participácie s verejnosťou.

Podľa magistrátu je dôvodom nielen náročnosť procesu, ale aj kapacity a finančné limity a finančná kondícia mesta. Pripomína, že ide o akčný, nie strategický dokument. Aj primátor Bratislavy Matúš Vallo odmieta „pesimistický pohľad“ Cyklokoalície na danú tému. „Nejdeme takým tempom, ako by niekto chcel, ale ideme postupne. Aj malými cyklotrasami, ktoré sa prepoja do väčších a bezpečných,“ skonštatoval Vallo.

Poslanecký zbor zároveň schválil akčný plán rozvoja cyklistickej a pešej dopravy na rok 2026. V rámci cyklodopravy je v pláne sedem stavieb.