Môj profil 
Predplatné
Finančné prostriedky na pokrytie aktivít NEHAP-u budú čerpané zo štátneho rozpočtu a z prostriedkov EÚ. Medzi priority patrí zlepšenie kvality ovzdušia, zabezpečenie všeobecného, spravodlivého a trvalo udržateľného prístupu k bezpečnej pitnej vode, sanitácii a hygiene, minimalizácia nepriaznivých účinkov chemických látok, odstraňovanie nepriaznivých vplyvov environmentálnych záťaží ako aj prijímanie adaptačných opatrení v súvislosti so zmenou klímy.
Slovensko má problémy v dodržiavaní kvality ovzdušia, v tejto oblasti je medzi poslednými krajinami EÚ. Kvalita ovzdušia je nedostatočná na viacerých miestach Slovenska nazývaných aj oblasti riadenia kvality ovzdušia. K zlepšeniu je okrem iného potrebné poskytovanie objektívnych a aktuálnych údajov nutných pre prijímanie opatrení. Potrebné je aj vypracovanie záväznej Stratégie na zlepšenie kvality ovzdušia, v ktorej bude identifikovaný súčasný stav i opatrenia. Médiá by sa mali viac zapojiť do zvyšovania povedomia verejnosti o význame kvality ovzdušia.
Pitná voda je na Slovensku v súlade s európskymi požiadavkami a dlhodobo vykazuje vyhovujúcu kvalitu. Nízky je aj výskyt ochorení prenášaných pitnou vodou. Na druhej strane sa na Slovensku v porovnaní s inými krajinami stále neuplatňujú princípy takzvanej rizikovej analýzy a monitoring kvality pitnej vody sa vykonáva rutinne. Potvrdzujú to i prípady výskytu pesticídnych látok v pitnej vode a v jej zdrojoch v okrese Dunajská Streda. Novo presadzovaným prístupom pre zaistenie zdravotne bezpečnej pitnej vody je preto systematický proces manažmentu rizík vo všetkých krokoch zásobovania od povodia až po kohútik.
Chemické látky zo životného prostredia môžu vážne ohrozovať zdravie ľudí, ministerstvo zdravotníctva vidí riešenie v nahrádzaní nebezpečných chemikálií bezpečnejšími alternatívami vrátane nechemických. Dôležitú úlohu zohráva kontrola rezíduí pesticídov v potravinách. Efektívnym nástrojom na hodnotenie vystavenia ľudskej populácie chemickým látkam zo životného a pracovného prostredia je ľudský biomonitoring, ktorý zaznamená celkovú záťaž organizmu chemickými látkami prostredníctvom analýz týchto látok priamo vo vzorkách biologického materiálu.
Dopad na ľudské zdravie budú mať aj zhoršujúce sa dôsledky klimatickej zmeny, na ktoré je nutné sa pripraviť a znížiť tak zraniteľnosť populácie. Je potrebné posilniť spoluprácu rezortu životného prostredia s rezortom zdravotníctva a ďalšími orgánmi pri riešení mimoriadnych situácií súvisiacich so zmenou klímy. Jednotlivé rezorty by sa mali zamerať aj na ekologizáciu sídiel a systematicky začleniť adaptáciu na zmenu klímy do rozvoja miest.
.jpg)
