Vláda: Národný bezpečnostný úrad by mal mať opäť možnosť blokovať “škodlivý obsah”

Bratislava 2. novembra 2022 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto: Pixabay)

Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) by mal mať opäť možnosť blokovať “škodlivý obsah”, ktorý má alebo môže mať za následok poškodenie alebo ohrozenie bezpečnostných, zahraničnopolitických alebo hospodárskych záujmov Slovenskej republiky a je formou hybridnej hrozby. O blokovaní má úrad rozhodovať na základe odôvodneného návrhu určených subjektov a predchádzajúceho súhlasu súdu. Vyplýva to z novely zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorú v stredu schválila vláda

O blokovaní má úrad rozhodnúť len na základe doručeného odôvodneného návrhu subjektu s pôsobnosťou v oblasti bezpečnosti a obrany štátu. Potrebovať bude súhlas Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý má rozhodnúť o žiadosti NBÚ do 15 dní odo dňa jej podania. Proti rozhodnutiu súdu o vydaní súhlasu s blokovaním nemá byť prípustný opravný prostriedok.

Rozhodnutie o blokovaní sa má vydávať s maximálnou platnosťou deviatich mesiacov. “Úrad vykonáva blokovanie v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie cieľa a spôsobom primeraným vo vzťahu k následkom na majetku, právach a právom chránených záujmoch iných osôb,” navrhuje tiež návrh zákona.

Rozhodnutie o blokovaní a informáciu o zrušení blokovania má úrad zverejňovať na svojom webovom sídle. O vydaných rozhodnutiach o blokovaní má tiež každoročne NBÚ predkladať správu Národnej rade SR. “Podobný mechanizmus je už v súčasnosti v príslušnom zákone vo vzťahu k zásahom do ochrany osobných údajov a telekomunikačného tajomstva,” poznamenal predkladateľ.

Navrhovaná účinnosť zákona je 1. apríl 2023.

Ako vysvetlil štátny tajomník Ministerstva obrany SR Marian Majer, hybridná hrozba je čokoľvek, čo nevojenským spôsobom ohrozuje bezpečnosť štátu. “Najviac sa to spája s hoaxami, dezinformáciami, ale nemusí to byť len otázka informačnej bezpečnosti,” načrtol. Ako skonštatoval, blokovanie je len jedným z riešení hybridných hrozieb. Potrebou súhlasu súdu s blokovaním sa má podľa neho zvýšiť legitimita rozhodnutia. Nevylúčil, že budú zablokované stránky, ktoré už boli blokované predtým. Internetový obsah je podľa neho pravidelne monitorovaný vojenskou aj civilnou spravodajskou službou.

Minister zahraničných vecí Rastislav Káčer hovorí, že nestačí, čo sa proti dezinformáciám robí. Nejde však podľa neho len o našu vlastnú záležitosť. “Snažíme sa robiť opatrenia na domácej úrovni, ale zároveň vytvárať tlak na európsku reguláciu, pretože so sociálnymi sieťami, so zodpovednosťou, transparentnosťou to nedokážeme prelomiť len na domácej úrovni,” doplnil.

Ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽANO) pripomenula, že téme dezinformácií a boju proti škodlivému obsahu na internete sa výrazne venuje novelizovaný mediálny zákon. V prípade aktuálnej úpravy zákona o kybernetickej bezpečnosti dodala, že tak ako s blokovaním dezinformačných a konšpiračných webov súhlasila pri prvom takomto nariadení, súhlasí s týmto krokom i teraz. Verí, že opatrenie nebude zneužité voči bežným médiám. “Rozhodovanie o zablokovaní má byť transparentnejšie a nastavené tak, aby nedošlo k zneužitiu,” poznamenala. Ako dnes na tlačovej konferencii povedal predseda NR SR Boris Kollár, nie je tomuto zákonu veľmi naklonený, bude si musieť návrh detailne preštudovať.

Ak návrh prejde, budeme mať reštrikčnejší náhubkový zákon, než je v Rusku. Tam je totiž rozhodnutie o umlčaní média preskúmateľné súdom. Najdôležitejšie však je to, že zákon ide proti duchu demokracie. Už dnes máme trestné činy, ktoré dostatočne vedia postihnúť ľudí, ktorí vyzývajú k násiliu, aj ľudí, ktorí by chceli narušiť demokratické spoločenské zriadenie. Dokonca by bolo možné jednotlivé paragrafy použiť proti samotným predkladateľom novely, už aj preto, že naša ústava cenzúru striktne a bez podmienok zakazuje. Demokracia vždy bola a bude súbojom myšlienok, to však zjavne ľuďom pri moci nevyhovuje. Už samotný predvolebný boj politických strán je pre nich neprimeranou mentálnou záťažou.

Vzbudzuje dokonca veľké podozrenie taká spoločenská sila, ktorá nie je schopná v otvorenej diskusii obhájiť svoje myšlienky, či naozaj sú tie myšlienky jej vlastné. Či nekoná napríklad v záujme miliardovej objednávky bez kontroly verejnosti, ako sa to črtá v prípade vakcín. Ďalšie obavy vzbudzujú vágne formulácie novely. Za slová “oslabenie demokratických inštitútov ústavného zriadenia” je možné vo vhodnej politickej konštelácii skryť takmer čokoľvek, aj samotný návrh zákona, ak sa OČTK zhodnú, že chcú umlčať svojich politických odporcov. Ak návrh prejde, ocitneme sa v obdobe Nemecka tridsiatych rokov. A potom je už len otázkou času, kedy budú zrušené aj politické strany, ktoré vybočia z oficiálnej línie