Víťazstvo PSG prinieslo aj odvrátenú tvár osláv: Násilie, požiare a strach v Paríži

Obrázky, ktoré kolujú na sociálnych médiách, vykresľujú obraz situácie, ktorá sa vymyká spod kontroly, čo potvrdzujú aj oficiálne čísla o policajných zásahoch. Politici od ľavice po stred sa však za každú cenu snažia situáciu bagatelizovať, zatiaľ čo sa vynárajú zásadné otázky: sme stále v štádiu obyčajného „narušenia verejného poriadku“, alebo čelíme kolapsu civilizácie?

Vo finále Ligy majstrov sa stretli francúzsky tím Paris Saint-Germain a anglický tím Arsenal. Kým sa zápas odohrával v Budapešti v pomerne pokojnej atmosfére, v Paríži obyvatelia zadržiavali dych a zabarikádovali sa vo svojich domovoch. Rodiny nariadili deťom a teenagerom, aby zostali doma – o tom, že by riskovali výlet do kaviarne na sledovanie zápasu a vystavili sa tak nebezpečenstvu, nemohlo byť ani reči.

PSG opäť zvíťazil, ale výsledok bol zďaleka nie slávny. Minister vnútra Laurent Nuñez hlásil prudký nárast násilia. Zaznamenalo sa vyše 890 zatknutí a 178 policajtov bolo zranených. Boli hlásené dva úmrtia. V pondelok 1. júna v rozhlase France Inter uviedol, že tieto čísla sú „o viac ako 45 % vyššie“ v porovnaní s rokom 2025.

V centre Paríža, v Opéra Bastille, boli diváci, ktorí sa zúčastnili predstavenia, po skončení predstavenia uväznení vo vnútri, pretože bezpečnostný personál usúdil, že podmienky na ulici nie sú dostatočne bezpečné na to, aby im umožnili opustiť budovu. V Trocadéro, kúsok od Eiffelovej veže, výtržníci kričali „Bin Ládin“, pričom boli oblečení v kostýmoch napodobňujúcich teroristu. Na internete sa valia a zbiehajú sa správy, ako napríklad táto od zúfalého hasiča:

Videl som, ako policajných kolegov bili železnými tyčami. Videl som, ako policajné auto zasypali kameňmi práve v okamihu, keď sme vybiehali hasiť požiar, ktorý ohrozoval rodiny. Napadli nás výtržníci, ktorí na nás kričali a nazývali nás „psami“. Snažili sme sa len zachrániť životy a stali sme sa terčmi.

Zdvihol som 14-ročného chlapca s tvárou pokrytou krvou, ktorý plakal a hovoril, že išiel za „tými staršími“ len preto, aby sa „trochu zabavil“. Videl som matku so zatvorenými okenicami, ktorá nás prosila, aby sme ochránili jej deti, zatiaľ čo dole sa všetko rozbíjalo. Vyplienené obchody, vyhorené autá… všetko pod zámienkou „oslavovania“ niečoho.

Ugly scenes emerge from Paris as PSG’s Champions League triumph triggers violent celebrationshttps://t.co/muuU2Csats

— Firstpost Sports (@FirstpostSports) May 31, 2026

K situácii sa na platforme X vyjadril aj Elon Musk, ktorý zdieľal jednu z fotografii zachytávajúcu atmosféru v meste.

Len v Paríži bolo nasadených 8 000 policajtov. Medzi predstaviteľmi ľavice prevláda popieranie reality, a to z celkom pochopiteľných dôvodov: je ideologicky nepredstaviteľné „stigmatizovať“ tých, ktorí sú za to zodpovední, teda vlastných voličov. Zjavným obetným baránkom je polícia, ktorá je obviňovaná z toho, že zasahovala bez rozmyslu, alebo prinajmenšom z toho, že nedovolila fanúšikom „vyjadriť svoju radosť“. V centre a v hlavnom prúde tlače je naratív rovnaký. Napriek alarmujúcim číslam sa ministerka odmieta použiť termín „chaos“. Spravodajský kanál BFM TV jednoducho hovoril o „niekoľkých napätých situáciách“.

Popieranie reality sa stalo systematickým javom, ktorý rezonuje až na najvyšších miestach, ako sa zveril časopisu Valeurs actuelles policajt z parížskeho regiónu:

Zatýkaní sú len zriedka. V týchto nociach sa snažíme nikoho nezatýkať, aby sme nepreťažili vyšetrovacie orgány, hoci vieme, že sudcovia v týchto prípadoch nebudú konať a zatknutých prepustia bez akéhokoľvek trestu. Potvrdzuje to vo svojej analýze poslanec RN Matthias Renault: výtržníci sa správajú takto, pretože nemajú strach ani z fyzických následkov, ani z právnych či finančných dôsledkov.

La situation dégénère près du Parc des Princes après la victoire du PSG.

Plusieurs départs de feux. Charge de la police pour faire intervenir les pompiers.#PSG #PSGARS #Arsenal #UCLfinal #Paris pic.twitter.com/30fCdZcfTV

— Luc Auffret (@LucAuffret) May 30, 2026

Francúzi boli nútení prispôsobiť sa a zvyknúť si na vlnu násilia, ktorá dnes nevyhnutne sprevádza veľké futbalové súťaže.

Nie je to totiž „šport“ ako taký, o ktorý tu ide. Majstrovstvá sveta v ragby nevyvolali takéto šialenstvo, rovnako ako plavecké súťaže počas olympijských hier. Ide o problém špecifický pre futbal, ktorý možno vysvetliť úlohou, ktorú v tomto športe začala zohrávať imigrácia – na všetkých úrovniach. V regionálnych kluboch sú „bieli“ hráči alebo hráči francúzskeho pôvodu teraz v menšine, a to do takej miery, že niektorí rodičia sa zdráhajú nechať svoje deti vstúpiť do tímov, kde nebudú vítaní. Vo verejnej sfére sa málokto odváži otvorene vystúpiť proti tomuto škandálu, ktorý sa znáša v tichosti.

Na vyššej úrovni majú hráči v miestnych tímoch len veľmi slabú väzbu na Francúzsko a mnohí majú dvojité občianstvo s krajinou v subsaharskej Afrike alebo v Maghrebe, ako to implicitne dokázalo zloženie tímov počas Afrického pohára národov: väčšina afrických hráčov s francúzskym občianstvom – alebo naopak. Prestížny klub Paris Saint-Germain, ktorý bol hlavnou hviezdou sobotňajšieho zápasu, je vo vlastníctve Kataru, ktorý presadzuje svoje zámery prostredníctvom futbalu a udržiava nejasné väzby s Moslimským bratstvom.

Vzhľadom na súčasné politické vzorce nie je dôvod, prečo by sa situácia mala v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch zlepšiť. Zásadné prehodnotenie potrebné na to, aby sa takýto škandál neopakoval, je príliš hlboké na to, aby ho znášala rezignovaná spoločnosť, ktorá týmto javom len napomáha. European Conservative spomína slová antropológa Pascala Boyera, ktorý vo svojej knihe L’impossible Démocratie píše, že existuje rozdiel medzi takzvanými kooperatívnymi západnými kultúrami a „koaličnými“ skupinami – tými, ktoré sa vyznačujú kmeňovou mentalitou. Tieto skupiny fungujú s dravým zmýšľaním a zhovievavosť, toleranciu a dobrú vôľu interpretujú ako prejavy slabosti. Nečinnosť verejných orgánov tvárou v tvár excesom ľudí s prisťahovaleckým pôvodom je pre nich len obrovským povzbudením, aby zašli ešte ďalej.