Visolajský nešetrí kritikou: Sme najhoršou krajinou v počte úmrtí na Covid na svete. Dôvod neprekvapí

Bratislava 13. januára 2021 (HSP/Foto:TASR – Martin Baumann)

Slovensko má v prepočte na milión obyvateľov najviac úmrtí na ochorenie Covid-19 na svete. Uviedol to v utorok na sociálnej sieti predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský, ktorý je zároveň uznávaným lekárom vo FN v Nitre. Situáciu u nás hodnotí ako veľmi zlú

Visolajský uznáva, že za časť problému môže nová mutácia koronavírusu, ktorú už potvrdilo ministerstvo zdravotníctva. Je tu však viacero „ale“, ktoré je potrebné brať do úvahy.

Tým prvým ALE je, že „táto mutácia je už vo väčšine krajín sveta a v mnohých krajinách je rozšírená ďaleko viac ako u nás. Napriek tomu, množstvo z nich má lepšiu situáciu, ako máme na Slovensku“.

Ako druhé ALE uvádza, že ak si počet úmrtí prepočítame na milión obyvateľov, tak situácia na Slovensku je najhoršia na svete.

Popritom udáva, že Slovensko vôbec nie je z pohľadu počtu infikovaných Covidom najhoršou krajinou. Krajiny ako Česká republika, Veľká Británia, Rakúsko či Slovinsko majú omnoho vyšší podiel nakazených, ako my. Prečo teda máme takú vysokú úmrtnosť?

Známy lekár by príčinu hľadal v nelichotivom stave nášho zdravotníctva.

Pre naše vlády bolo podľa neho podstatnejšie postaviť štadión za milióny eur ako zrekonštruovať naše 60-ročné nemocnice. Dôležitejšie bolo nechať zdravotníctvo napospas finančným skupinám, ktoré z neho ťahali peniaze ako „z dojnej kravy“. Len pri kauze poisťovne Dôvera udáva stratu štátu vo výške 470 miliónov eur.

Podľa Visolajského sme krajinou, ktorá si „roky nevážila zdravotníkov, nepočúvala hlasy a upozornenia lekárov.

Sme krajina, ktorá nevyužila leto, aby sme dnes nemali nemocnice s nedostatkom kyslíkových rozvodov.“

Toto je hlavný dôvod, prečo nám na Slovensku zomiera najviac pacientov v prepočte na milión obyvateľov. A nie nová mutácia koronavírusu.

„Ostáva mi len veriť, že tieto chyby napravíme!“ dodal na záver Peter Visolajský.

Celoplošné testovanie

Ako jediné východisko z tejto situácie vidí premiér Igor Matovič v opätovnom celoplošnom testovaní. Má sa spustiť na budúci víkend a opakovať sa pravidelne dovtedy, kým miera nakazenosti neklesne pod 0,5 percenta.

Proti tomuto kroku premiéra Matoviča sú však mnohí odborníci a podporu nemá ani v radoch politikov.

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek upozorňuje na nedostatok personálnych kapacít s dôrazom na akútny nedostatok zdravotných sestier. „Ak sa budú presúvať z nemocníc a ambulancií do mobilných odberových miest (MOM) v rámci celoplošného testovania, budú chýbať tam, kde sú teraz, teda pri lôžkach pacientov, či v ambulanciách“.  Podľa komory plošné testovanie pre sestry znamená len ďalšie zaťaženie, čo môže viesť k ich vyčerpaniu, či odchodu zo systému.

Proti plošnému testovaniu sa vyjadrili aj viacerí odborníci, medzi nimi aj epidemiologička Alexandra Bražinová, či virológ Boris Klempa.

“Som stále presvedčený, že plošné testovanie antigénovými testami má svoj zmysel v tých najviac postihnutých regiónoch, ale súbežné celoplošné testovanie z môjho pohľadu je neefektívne,” povedal Klempa.

Podľa Bražinovej je „na to potrebné obrovské množstvo ľudí, veľké množstvo zdravotníkov, ktorí sú teraz maximálne vyťažení. Sú potrební v nemocniciach a v ambulanciách. Ak dávať nejakú prioritu, tak očkovaniu, nie celoplošnému testovaniu”.

Postoj politikov

Najväčším kritikom plošného testovania je ale premiérov koaličný partner, Richard Sulík. Ten sa vyjadril, že plošné testovanie je len „mrhanie personálnymi, organizačnými a materiálnymi zdrojmi“. Súhlasí s testovaním v najzamorenejších okresoch, ale „v celoplošnom testovaní na území celého Slovenska však nevidíme žiaden zmysel“.

Sulíkov postoj podporili na sociálnej sieti aj nezaradený poslanec Tomáš Taraba a exminister zdravotníctva Tomáš Drucker.

 „Neverím, že nejaké celoslovenské plošné testovanie bude. Nemajú podporu nikoho a ak sa na niečo hodí prirovnanie ísť hlavou proti múru, tak je to tento prípad a dopadne to rovnako,“ uviedol Taraba.

Drucker zopakoval svoj postoj k celoplošnému testovaniu z októbra minulého roku. „Nerozumiem čomu sa tešíme, že sme “nahnali” mnohých zdravých ľudí na testovanie, keď boli zdraví. Mnohých nakazených sme nedokázali otestovať, lebo ich tieto testy proste nezachytia alebo ich falošne označia za “zdravých”. Pretože samotné Ag testy sú na celoplošné testovanie nevhodné“. Preto je teraz vhodné „nenapínať bicepsy, ale rozum“, dodal na záver exminister zdravotníctva Tomáš Drucker.