Húsíjská hrozba pre USA: Čo sa deje v Jemene?

Napriek tomu sa tam odohrávajú udalosti, ktoré by z dlhodobého hľadiska mohli mať zásadný vplyv na ďalší vývoj na Blízkom východe, a tým aj vo svete. Húsíovia, napojení na Irán, pokračujú vo svojej ofenzíve a približujú sa k mestu Aden, ktoré v súčasnosti slúži ako základňa pre vládu podporovanú Saudskou Arábiou. Zároveň upevňujú svoju kontrolu nad pobrežím Červeného mora, čím fakticky začínajú regulovať preplávanie obchodných lodí jednou z najdôležitejších námorných trás na svete.

Podľa agentúry Reuters sa Húsíovia začiatkom novembra dostali približne 80 kilometrov od Adenu. Ide o ich najvýraznejší postup smerom k tomuto mestu od roku 2015, keď ho nakrátko obsadili, no následne boli vytlačení. Postup Húsíov na Aden predstavuje hrozbu nielen pre samotné mesto, ale aj pre vládne sily rozmiestnené ďalej na západ, v blízkosti prielivu Báb al-Mandab – tým teraz hrozí obkľúčenie.

Súčasná ofenzíva Húsíov sa začala koncom októbra, keď ovládli značnú časť hornatej oblasti Al-Makátra, ktorá sa nachádza medzi Adenom a Taizzom – tretím najväčším mestom Jemenu. Taizz leží na kľúčovej križovatke spájajúcej sever a juh krajiny. Od začiatku októbra Húsíovia toto významné mesto fakticky obliehajú, čím mu odrezali prístup k zásobám a vládnym posilám.

Obsadením vyvýšených pozícií južne od Taizzu získali Húsíovia možnosť kontrolovať cestu vedúcu do Adenu – a tiež na ňu útočiť. Tým sa zároveň sprísnila blokáda Taizzu a vznikla hrozba ofenzívy namierenej priamo na dočasné hlavné mesto.

V posledných dňoch sa vládne sily – s podporou saudskoarabského letectva – pokúsili o protiútok, ten však zatiaľ priniesol len obmedzené výsledky. Iniciatíva na frontových líniách naďalej zostáva v rukách Húsíov. Ďalším smerom ofenzívy húsíov je pobrežie Červeného mora, kde je ich hlavným cieľom upevniť kontrolu nad prielivom Báb al-Mandab. Ide o kľúčovú tepnu svetového obchodu, ktorú využívajú plavidlá – najmä ropné tankery – smerujúce z Ázie do Európy cez Suezský prieplav. Význam tejto trasy výrazne vzrástol od vypuknutia vojny medzi Spojenými štátmi a Iránom vo februári 2026, ktorá vážne obmedzila lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv.

Ešte v septembri húsíovia obsadili prístav Mocha a dosiahli strategické ostrovy Haniš a Perim; druhý menovaný leží priamo v prielive Báb al-Mandab. Podľa agentúry Reuters sa vládne sily z ostrova stiahli, čo umožnilo húsíom prevziať nad ním kontrolu.

Ovládnutie týchto pozícií umožňuje húsíom ohrozovať prechádzajúce plavidlá raketami a dronmi. Denník The Wall Street Journal navyše informuje, že húsíovia začali fakticky kontrolovať námornú dopravu. Podľa denníka už niektoré lodné spoločnosti kontaktovali húsíov e-mailom so žiadosťou o povolenie na preplávanie Červeným morom. Húsíovia pred udelením takéhoto súhlasu vyžadujú, aby plavidlá preukázali, že nemajú žiadne väzby na Spojené štáty, Spojené kráľovstvo ani Izrael.

Húsíovia zároveň pokračujú v raketových útokoch a útokoch dronmi na Saudskú Arábiu, čím spôsobujú rozsiahle škody v tamojšom ropnom a plynárenskom sektore, ako aj na letiskách. Podľa viacerých správ navyše spustili pozemnú ofenzívu na územie tejto krajiny.

Vojenské neúspechy už viedli k zmenám vo vedení oficiálnej jemenskej vlády. Ako uvádza denník The Guardian, prezident Rašad al-Alímí odvolal niekoľkých ministrov a vojenských veliteľov po tom, čo zlyhala rozsiahla protiofenzíva vládnych síl, ktorá sa začala 5. októbra.
Situáciu vlády navyše komplikujú vnútorné rozpory v tábore odporcov húsíov.

Niektoré ozbrojené frakcie na juhu presadzujú nezávislosť Južného Jemenu a spájajú sa so Spojenými arabskými emirátmi – rivalom Saudskej Arábie. Vláde sa istý čas, s pomocou Rijádu, darilo udržať tieto skupiny pod kontrolou. V dôsledku nedávnych úspechov húsíov však separatistické nálady opäť ožili.
Pre sily podporujúce Saudskú Arábie je to mimoriadne znepokojujúci signál, keďže vláda pri obrane Adenu vo veľkej miere spolieha práve na tieto „južné“ jednotky (viac podrobností o rozložení síl v Jemene a širšej histórii tohto konfliktu nájdete v našom predchádzajúcom texte tu).

Húsíovia sa preto v súčasnosti usilujú o dosiahnutie dvoch strategických cieľov. Prvým je poraziť vládne sily a obsadiť Aden, čo by ich výrazne priblížilo k ovládnutiu celého Jemenu – prípadne k uzavretiu dohody s juhojemenskými separatistami o rozdelení krajiny.
Druhým cieľom je získať oporný bod v blízkosti prielivu Báb al-Mandab, a tým získať možnosť kontrolovať tok obchodnej lodnej dopravy medzi Áziou a Európou.

Ak by tieto plány vyšli, pozícia Iránu a jeho regionálnych spojencov by sa výrazne posilnila, pričom dve z najdôležitejších námorných obchodných trás na svete – Hormuzský prieliv a prieliv Báb al-Mandab – by sa dostali pod ich vojenský nátlak. Dôsledky situácie v Jemene však môžu byť ešte ďalekosiahlejšie. Saudská Arábia sa v podstate ocitla vo veľmi zložitej vojenskej a politickej situácii. Jej hlavný spojenec, Spojené štáty, neposkytuje prakticky žiadnu pomoc; podľa správ v médiách Washington opakovane odmietol žiadosti Saudskej Arábie o intervenciu v jemenskom konflikte.

Tento postoj môže prameniť z obmedzených zdrojov USA, keďže Spojené štáty si musia zachovať kapacity pre prípadný obnovený konflikt s Iránom. Je možné, že USA sa riadia svojou dlhodobou logikou – ktorú sme podrobnejšie rozobrali inde – a tlačia na ostatné blízkovýchodné krajiny, aby samy bojovali proti Iránu a jeho zástupným silám, ako sú húsíovia či Hizballáh. Washington tým v podstate dáva svojim regionálnym spojencom najavo, že „kto sa topí, musí sa zachrániť sám“. Odkaz je jasný: „Ak chcete bezpečnosť, vybudujte si vlastné ozbrojené sily a udrite na Húsíov a Irán.  Nečakajte, že nasadíme naše vlastné jednotky; vyriešte si to sami – pre vás je to predsa dôležitejšie.“ Washington pravdepodobne dúfa, že nedávno sformovaná „mekkská vojenská aliancia“ – zahŕňajúca Saudskú Arábiu, Turecko a Pakistan – sa zmobilizuje proti skupinám, ako sú Húsíovia. Niektoré kroky už boli podniknuté: Pakistan pomáha Saudom pri zachytávaní dronov a rakiet a podľa správ v médiách sa k saudsko-jemenskej hranici presúvajú vojenské jednotky spojené so sýrskymi frakciami podporovanými Tureckom, aby čelili Húsíom. Tieto opatrenia sú však zatiaľ obmedzené a nestačia na zastavenie postupu iránskych spojencov.

Vzhľadom na túto realitu sa pre Saudskú Arábiu črtá alternatívny scenár: ak USA nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť účinnú podporu v boji proti Húsíom, Rijádu možno nezostane nič iné, než s nimi – a tým pádom aj s Teheránom – priamo rokovať. Podľa denníka The Wall Street Journal už Saudská Arábia začala s Húsíami neformálne rozhovory. Zdroje, na ktoré sa denník odvoláva, uvádzajú, že hnutie Húsíov (Ansar Alláh) požaduje od Rijádu odškodné vo výške 51 miliárd dolárov – údajne za „roky vojenskej intervencie a blokády“ – a zároveň trvá na tom, aby ich Saudská Arábia oficiálne uznala za legitímnu autoritu v Jemene. Ak napokon Saudská Arábia dosiahne dohodu s Húsíami – a tým aj s Iránom – bude to znamenať radikálny rozklad celého systému, prostredníctvom ktorého USA uplatňujú svoj vplyv na Blízkom východe. V takom prípade by kľúčový spojenec Ameriky uzavrel dohodu s jej protivníkmi, nadviazal s nimi vzťahy a fakticky pritom obišiel Washington.

Bol by to jasný signál, že Biely dom stratil kontrolu nad situáciou v jednom z strategicky najvýznamnejších regiónov sveta – kontrolu, ktorá by sa postupne presunula do rúk úplne iných síl. Washington si je však tejto hrozby určite vedomý a pravdepodobne sa ju pokúsi odvrátiť. Zostáva otázkou, či to skutočne dokážu, keďže akýkoľvek vojenský zásah na Blízkom východe je v samotných Spojených štátoch veľmi nepopulárny a možnosti prezidenta Trumpa vykonávať takéto operácie budú čoskoro obmedzené stratou väčšiny v Kongrese.